Maxonom predvolaný "na koberec", reagoval tajomne a nič neprezradil. Včera sme sa dozvedeli - vystúpil z HZDS i poslaneckého klubu. Česť (??) jeho politickej pamiatke... Ďalší nezávislý v aréne...
Iste, najnovší z veľkochovu disidentov v HZDS môže zaparkovať ešte aj na kandidátke Smeru (HZD?). Môže, ale Fica až tak nepodceňujme. Stokrát cennejší je (bol) pre neho Jarjabek ako vnútorná opozícia v HZDS než ako prípadný expert na kultúru pod vlastnou strechou. Dušan Jarjabek sa v posledných mesiacoch zviditeľňoval väčšmi, ako za predchádzajúcich šesť poslaneckých rokov dohromady. A to na troch témach - STV, SND, HZDS. Kým prvé dve mu ako "expertovi" sedeli, aj keď im nerozumel, z tej tretej aj čosi pochopil, ale vôbec mu neprináležala. Teda aspoň verejné pripomienkovanie si mal odpustiť.
Bola to práve kritika podpredsedov Urbániho a Kovarčíka, čo mal spolu s Miroslavom Maxonom obhajovať na včerajšom grémiu (skončilo po uzávierke textu). Vo viacerých rozhovoroch, ktoré poskytol tlači, sa napríklad vyjadroval štýlom "vždy po vystúpení pána Urbániho čakám, o koľko klesnú naše preferencie". Takýchto múdrostí rozdal dosť veľa. Jarjabkovým krédom, podobne ako Maxona a v jemnejších odtieňoch aj Vetešku (kedysi) a Mikuša, bola ľavicovejšia politika, čo kamufloval výrokmi, že "HZDS nemá programovo ujasnené veci", "chce ísť do vlády, ale nevie do akej" a pod.
To sú hriechy, z ktorých sa mal Jarjabek včera zodpovedať. A ešte z opakovanej medializácie návrhov na personálne zmeny - práve podpredsedov Urbániho a Kovarčíka, ktorí sú najlojálnejší Mečiarovi ľudia v najvyššom vedení. Snaha o ich povalenie však nie je žiadna novinka. Možnosť striedania dvoch podpredsedov podhodil ako testík, že koľko toho Mečiar unesie, ešte po prezidentských voľbách práve Miroslav Maxon.
Jarjabek však na HZDS už neprišiel a jeho včerajší kúsok asi mnohých zaskočil. A - možno - táto obeť posilní pozíciu ľavej úchylky v HZDS. Tá vedie dlhodobý spor s Mečiarovou taktikou gumovať nulu v koaličnom potenciáli akýmsi tichým paktom s Dzurindom, ktorý by prerástol po voľbách do nejakej formy spolupráce. Základný omyl odporcov, na ktorom zašiel aj Jarjabek, spočíva v predstave, že je možné zápasiť s Mečiarovým politickým plánom tak, že nebudú zápasiť s Mečiarom, len s nejakým Kovarčíkom a Urbánim, ktorí mu nosia kufre... Respektíve, že je možné bojovať s predsedom HZDS štandardnými politickými nástrojmi, akými sa vedú spory v nepatologickom straníckom prostredí. To je fatálny blud a preto sú i všetci ostatní - Veteška, Mikuš i Maxon (ktorý napokon zostal členom strany) - potenciálnymi politickými mŕtvolami. Pokiaľ sa teda len nepodarí v HZDS palácová revolúcia, čo je scenár mimoriadne nepravdepodobný. Ale: Ak mu Jarjabek svojím včerajším gestom pomohol, tak sa zapíše do histórie. Inak si len užil pätnásť minút slávy a zaradí sa do beztvarého zástupu exulantov, ktorých je už toľko, že by ich podobizňami mohli vytapetovať Tomášikovu (sídlo HZDS).
Problém s Jarjabkom je ten, že za šesť a pol roka, čo podaromnici míňal peniaze daňových poplatníkov, vždy držal ústa i krok a nikdy nedával najavo, že má problém s nejakou demokraciou v HZDS. Vyskakovať začal až v spore o orientáciu hnutia, čo nie je trestné, ale zdá sa, že k Smeru pociťuje istú náklonnosť. Včera dal do agentúry vyhlásenie, že "bude tvrdo obhajovať opozičné princípy", do iného klubu či strany sa ale nechystá. Uvidíme. Pripomínať na Slovensku, že opustiť stranu i klub má každý právo, ale slušné a normálne je v takom prípade aj zložiť mandát, je zbytočné. Ak to nerobí nikto (okrem Jozefa Kalmana ešte v minulom volebnom období), prečo by mal Jarjabek? V enormnom premnožení "nezávislých" už ani nevnímame, že v zavedenejších kultúrach je požiadavka zloženia poslaneckej funkcie, ak niekto opustí stranu, úplne elementárna, na čom sa nič zásadne nemení ani v prípade, ak na nerozoznanie rovnaký názor - z utilitárnych dôvodov - zdieľa aj HZDS.
Jarjabek môže mať svoj historický význam v tom zmysle, že postrčí dopredu scenár, v ktorom Mečiar síce v HZDS zvíťazí, ale jeho "strategické partnerstvo" s SDKÚ stranu roztrhne do tej miery, že v preferenciách sa spustí až niekam medzi ANO a SNS. Mauzóleum ani pomník za tento čin Jarjabkovi (ani predchodcom, ani následníkom) nepostavíme, ale ako scenár to nie je zlé... Aj keď námetom úplne inej opery môže byť, či posilnenie Smeru, SNS a iných okrás Slovenska bude to pravé orechové. Myšlienka, že HZDS si zaslúži prednosť ako lepší výber z opozičnej biedy, je tiež plne legitímna. Ale nechutná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
