zoznamu dokumentov aj správa o získaní na spoluprácu, vlastnoručne napísaný sľub, že bude s tajnou službou spolupracovať, a návrh na ukončenie spolupráce. Fajnor tvrdí, že podpis nie je jeho.
Denníku SME spis sprístupnil Ústav pamäti národa. Fajnor bol podľa neho agentom s krycím menom Nora od marca 1981, pracoval v Československej plavbe dunajskej ako palubný dôstojník na námorných lodiach.
Na spoluprácu sa podľa záznamu zaviazal 13. marca 1981 vo vinárni na Vysokej ulici v Bratislave. Vraj povedal, že "si považuje za svoju povinnosť odhaľovať trestnú činnosť namierenú proti ČSSR". Hneď aj povedal, ktorí jeho kolegovia udržujú styky s pracovníkmi kapitalistických firiem v zahraničí a že sa podľa neho len obohacujú na úkor podniku. "Súhlasil i s podávaním písomných správ." Svojmu riadiacemu orgánu sa musel hlásiť po každom vylodení.
Spoluprácu ŠtB navrhla ukončiť v novembri 1985, keď Fajnor zmenil zamestnanie. V návrhu na ukončenie spolupráce sa píše, že poslanec poskytoval najmä informácie o "závadových osobách" a odhaľoval agentúru nepriateľských špeciálnych služieb z radov zamestnancov podniku. Spoznal aj konšpiračný byt s názvom Dunaj.
"Je to absolútna blbosť," hovorí Fajnor. O žiadnych kolegoch vraj neinformoval. "My keď sme v zahraničí, stojíme v Hamburgu a chlapec, ktorý sa rozhodol nevrátiť - čo s tým urobíte?" Priznal, že bol dôverníkom, ale o tom, že bol agent, vraj nič nevie. Žiadosť o svoj spis od Ústavu pamäti národa si zatiaľ nedal.
(mož)
Autor: Brusel/Nikózia (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
