tisícročí nepodarilo zvoliť pápeža. Novú hlavu rímskokatolíckej cirkvi po zosnulom Jánovi Pavlovi II. volí 115 kardinálov z 52 krajín. Na úspešné zvolenie jeho nástupcu je potrebná dvojtretinová väčšina, teda najmenej 77 hlasov.
Čierny dym, ktorý pozorovali tisíce veriacich na Námestí sv. Petra, oznámil svetu, že zhromaždeným kardinálom sa nepodarilo na prvý raz zvoliť 256. pápeža v dejinách cirkvi. Prvé známky dymu spočiatku zmiatli dav, pretože boli sivej farby, čo primalo jednu taliansku mediálnu organizáciu krátko informovať, že nový pápež bol zvolený. Po neúspešnej prvej voľbe, ktorá sa začala včera popoludní, bude hlasovanie pokračovať dnes ráno. Konkláve sa bude konať dovtedy, kým sa kardináli potrebnou väčšinou hlasov nedohodnú na novej hlave rímskokatolíckej cirkvi.
Keď bude nový pápež zvolený, zo Sixtínskej kaplnky bude vychádzať biely dym a na Bazilike sv. Petra sa rozozvučia zvony.
* * *
Rímskokatolícki kardináli sa včera podvečer uzavreli v Sixtínskej kaplnke na začiatku prvého konkláve v novom tisícročí, na ktorom zvolia nástupcu zosnulého pápeža Jána Pavla II. Pred uzatvorením kaplnky kardináli zložili sľub prísnej mlčanlivosti o priebehu konkláve a oddanosti Cirkvi.
Dvere uzavreli o 17.27 hod. po tom, ako pápežský ceremoniár, arcibiskup Piero Marini zvolal "Extra Omnes!", čím požiadal všetkých okrem účastníkov konkláve, aby opustili kaplnku. Vnútri ostalo 115 kardinálov voliteľov, Marini a český kardinál Tomáš Špidlík, ktorý prelátom v kázni pripomenul závažnosť ich úlohy. Špidlík, ktorý má 85 rokov a preto nemohol ostať na konkláve, po rozjímaní spolu s Marinim miestnosť opustili, čím sa mohlo začať samotné konkláve.
Kardináli predtým vstúpili do Sixtínskej kaplnky za spevu Litánií všetkých svätých na slávnostnej procesii, ktorú začal v Apoštolskom paláci dekan zboru kardinálov Joseph Ratzinger modlitbou za to, aby Boh osvietil všetkých voliteľov. Do kaplnky vošiel vo svojej funkcii ako posledný.
* * *
Berlín (TASR) - Nemecký kardinál Joseph Ratzinger považovaný za jedného z horúcich kandidátov na pápežský post nikdy nepopieral, že bol členom nemeckej mládežníckej nacistickej organizácie Hitlerjugend. Trvá však na tom, že ho k členstvu prinútili. Ako včera informoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung, členstvo bolo povinné pre všetkých študentov seminára St. Michael, kde Ratzinger v roku 1941 študoval.
Denník tvrdí, že Ratzinger sa túto skutočnosť nikdy nesnažil poprieť. "Po tom, ako som sa dostal zo seminára, som sa nikdy do organizácie nevrátil," uvádza Süddeutsche Zeitung citujúc Ratzingera. Denník tiež pripomína, že v roku 1943 Ratzingera povolali do armády. Najprv ho poslali chrániť leteckú továreň v Nemecku a potom ho prevelili do Maďarska kopať protitankové valy. Z vojenskej služby Ratzinger dezertoval, za čo si odsedel trest v tábore pre vojnových zajatcov. Kardináli sú v otázke ideálneho kandidáta rozdelení, no ich nemeckému kolegovi sa aj napriek tomu pripisujú veľké šance.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.