kilometrov, sa totiž na skalnatom povrchu Antarktídy vytvárala v priebehu státisícov rokov. Skúmanie zloženia ľadu a častíc, ktoré sa v ľade alebo bublinkách medzi ľadovými zrnkami zachytili, poskytuje mimoriadne dôležité informácie o klíme v tom období našej histórie, v ktorom sa príslušná vrstva ľadu vytvárala. Získavanie vzoriek ľadu z rôznych hĺbok antarktického ľadového príkrovu je hlavným cieľom európskeho projektu Epica, na ktorom sa podieľa desať krajín (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko). Projekt je financovaný zúčastnenými krajinami a Európskou úniou. Názov Epica je skratkou výrazu European Project for Ice Coring in Antarctica, čiže Európsky projekt na jadrovanie ľadu v Antarktíde. Pod jadrovaním treba rozumieť taký spôsob vŕtania, pri ktorom sa používa dutý (jadrový) vrták, čiže vlastne dutá rúra. Odvŕtaná vzorka (jadro) sa odoberá zvnútra tohto vrtáku. V rámci projektu Epica sa vykonáva jadrové vŕtanie v dvoch antarktických lokalitách, a to na stanici Concordia Dome C, ležiacej južne od Indického oceánu (teda vo východnej časti Antarktídy), a na stanici Kohnen v oblasti Dronning Maud Land. S prácami na projekte Epica sa začalo v roku 1996. Vŕtanie na stanici Dome C bolo ukončené 21. decembra 2004, keď sa spodná hrana jadrového vrtáka dostala do rekordnej hĺbky 3 270,2 metra pod úroveň povrchu ľadovca. Výskumný tím sa tak dostal týmto vrtom dostal do vzdialenosti len päť metrov nad skalnaté podložie, na ktorom ľadový príkrov spočíva. Posledné ľadové jadro, vytiahnuté z hlbín antarktického ľadovca, malo dĺžku 70 metrov a je najstarším kusom ľadu, aký sa doteraz podarilo získať z hlbinných vrtov. Ľadové jadro vnútri vrtáka má priemer desať centimetrov, pričom naraz sa podarí vytiahnuť kusy ľadu dlhé až tri metre. Ostatná vzorka ľadu, získaná z už spomenutej rekordnej hĺbky, vznikla pred vyše 900 000 rokmi. Spodná časť vzorky obsahovala kryštály ľadu veľkosti až 40 centimetrov. Medzi kryštálmi sa nachádzajú zvyšky zatiaľ neznámeho materiálu hnedočervenej farby. Vrt na stanici Kohnen už dosiahol hĺbku 2 565 metra, pričom vo vŕtacích prácach by sa malo pokračovať ešte dva roky. Ako vlastne ľad v Antarktíde vznikal? Na to je jednoduchá odpoveď. Tento ľad vzniká pretvorením vrstvy snehu, ktorý každý rok v Antarktíde napadne. Zo snehových vločiek vznikajú postupom času kryštály ľadu, medzi ktorými sú "uväznené" bublinky vzduchu, ktoré prípadne obsahujú drobné čiastočky peľu, prachu alebo iných látok. Chemická analýza ľadu (najmä zistenie pomeru stabilného kyslíka a deutéria) umožňuje identifikovať klimatické zmeny pred tisíckami rokov. Jedným z hlavných cieľov projektu Epica je dokumentovať klimatickú históriu Antarktídy a získané výsledky porovnať z údajmi, získanými z vrtov v Grónsku. Vedci môžu zo získaných výsledkov overiť priebeh ôsmich ľadových dôb a medzi nimi ležiacich fáz oteplenia. Doteraz boli známe len výsledky z vrtu na ruskej polárnej stanici Vostok, pričom tam získané vzorky ľadu pokrývali len obdobie ostatných štyroch ľadových dôb. Tie sa opakovali s pomerne presnou postupnosťou: vždy po približne 10 000 rokoch teplého obdobia upadla Zem do zimného spánku, trvajúceho 90 000 rokov. V ľadovom jadre, získanom z hĺbky temer 2 800 metrov, objavil tím projektu Epica indície o zaujímavom období teplej klímy, ktoré trvalo oveľa dlhšie ako všetky iné obdobia, zdokumentované vrtom. Príčinou tohto dlhého teplého obdobia by mohli podľa vedcov byť špecifické parametre obežnej dráhy našej Zeme, ktorá sa vtedy najviac priblížila k podobe kružnice, pričom inak je viac eliptická. Pretože dnes sú obežné parametre našej planéty podobné vtedajším parametrom, vedci odhadujú, že by teraz panujúce teplé obdobie mohlo panovať ešte približne 15 až 20 tisíc rokov. Skúmanie vzoriek ľadu z Antarktídy by mohlo priniesť odpovede na mnohé zaujímavé otázky, týkajúce sa klimatických zmien na našej planéte. Ide napr
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
