Cvičnú verziu Ansat-UT by mali do svojej výzbroje zaradiť ruské ozbrojené sily. Táto verzia bola vybraná vo výberovom konaní, v ktorom vrtuľník firmy Kazan porazil konkurenčný stroj Ka-226 firmy Kamov. Určiým problémom je však to, že prototypy vrtuľníka Ansat sú poháňané kanadsko-ruskými pohonnými jednotkami Pratt&Whitney-Klimov PW207K, čo sa neveľmi pozdáva veleniu ruského vojenského letectva. To sa bráni použitiu akýchkoľvek zahraničných pohonných jednotiek, pretože sa obáva závislosti na zahraničných dodávateľoch. Vyvíja sa aj predĺžená verzia vrtuľníka, označená Ansat-3. V počiatočnej fáze vývoja je ľahká a prieskumná verzia s predbežným označením Ansat2RC (razviedčik-celeukazateľ). Táto verzia bude určená na prieskum bojiska, označovanie cieľov pre pozemné a letecké útočné prostriedky a na ničenie menších pancierovaných pozemných a hladinových cieľov. V porovnaní so základnou verziou vrtuľníka Ansat má verzia 2RC úplne nový trup, ktorý je veľmi úzky a ktorého boky sú prakticky ploché. Dvaja členovia posádky sedia za sebou. Už na prvý pohľad vidno, že tvar vrtuľníka 2RC bol ovplyvnený tvarom amerických bojových vrtuľníkov Bell AH-1 Cobra. Podobne ako Cobra má aj Ansat-2RC na každej strane trupu krátke krídlo, ktoré slúži jednak na odľahčenie nosného rotora pri rýchlom lete, jednak na zavesenie výzbroje a špeciálnych kontajnerov. Pod prednou časťou trupu je guľové puzdro s termovíznou kamerou a laserovým diaľkomerom a označovačom cieľov. Zatiaľ nie je známe, akými motormi by mal byť vrtuľník poháňaný a aké zbrane bude niesť. Ak sa na pohon vrtuľníka, ktorý zatiaľ existuje len ako maketa (na snímke M.Gyűrösiho), použijú už spomenuté motory PW207K, bude ho výrobca zrejme ponúkať najmä zahraničným záujemcom.