koaličnej rade, je správne alebo nesprávne. Existujú situácie, ktoré nemajú nielenže dobré, ale ani tzv. čisté riešenie. Krivda voči študentom, ktorí písomku zvládli s bezchybnými podkladmi, je evidentná. Princíp, ktorý uprednostnil Fronc - rovné podmienky všetkých maturantov v kategórii A - už tak jednoznačne nevyzerá. Iní by mali tiež problém rozhodovať na jeho mieste. Nie všetci na jeho mieste by sa do takého problému ale asi dostali...

Ani celkom reálna možnosť, že minister školstva sa mýli, neopodstatňuje psychózu, ktorá sa okolo kauzy rozpútala. Omyly a chyby politikov sme nevymysleli na Slovensku a nezačali ani Froncom. Treba sa naučiť s nimi žiť, taký je svet. Autor by vedel z voleja menovať asi sto vážnejších ministerských blundrov s neskonale ďalekosiahlejšími dopadmi (tretí mobilný operátor, ČSOB, napr., všakáno. Atď, atď, atď.). V prípadoch ako tento, ak ideme súdiť, je dôležité rozlišovať aspoň potiaľ, či v koreni poruchy stojí úmysel alebo nedbanlivosť.

Protestné zhromaždenia, ktorými študenti spestrili upršanú stredu, sú ešte v poriadku. Nikto im nemôže vziať právo podporiť kolegov, ktorí sa cítia poškodení. Viac ako otázne ale je, či sa malo protestovať vo vyučovacom čase, čo je azda tiež problém, ktorý by si mal riešiť Fronc v rezorte. Otázne totiž je veru aj to, či by sme videli také masové hnutia solidarity a odporu, keby sa dalo demonštrovať napr. až popoludní od štvrtej. Odpoveď nie je ťažká. Asi ľahšia ako písomka v kategórii A, ale - nerobme z toho vedu. V každom prípade si píšme, že rebélie v štátnom a verejnom sektore zaplatia vždy daňoví poplatníci. Hoci národohospodárske škody študenti neurobia, ani školy si neplatíme preto, aby sa veľactené žiactvo v čase, keď sa má učiť, poflakovalo.

Čo v poriadku nie je, je politické zahrotenie. Jedna vec je žiadať zmenu rozhodnutia, a úplne iná demisiu ministra. Niežeby to bolo nelegálne, právo vystúpiť proti ministrovi školstva majú aj chovanci materskej školy. Požiadavka odstúpenia, najmä ak sa zdvihne vo vlne od Bratislavy po Košice, však už zaváňa politickým zneužitím mládeže. Martin Fronc je politicky zodpovedný za vznik tejto nešťastnej havárie - zhodou okolností. Ale mohol by aj nebyť. A pri všetkej úcte k študentom oni naozaj nie sú kompetentní vážiť zodpovednosť rezortného šéfa. Výkriky typu "v tomto štáte je minimum ľudí, ktorí ho podporujú na tomto mieste", patria už evidentne na mítingy napr. Smeru. Nie do úst žiakov - oni sú v konflikte záujmov. Nezačnú štrajkovať aj nabudúce, ak sa im znepáči, napr., dejepis? Jeden z petičných výborov už rovno navrhuje zrušiť maturitu z piateho predmetu. Pozor na vec - sme na klzkej ploche.

Len žiadne revolúcie. Nenechajme sa zmiasť výkrikmi o "nežnej revolúcii" (i také bolo!). Demokratický či zodpovednostný problém sa dá urobiť z čohokoľvek. Samozrejme, hranica medzi oprávnenými požiadavkami a politickou manipuláciou generácie, ktorej je revolučnosť vlastná, je nejasná. To, čo sa dialo a rozprávalo včera, však bolo za čiarou. "Odstúp - špina nečistá" bolo napr. už na úrovni odborárskeho zhromaždenia a na - dvojku z chovania.

Zneužitie je okamžite evidentné, ak si pozrieme požiadavky petičného výboru proti novej maturite. Tam sa už nehovorí iba o zmene rozhodnutia a odvolaní ministra, "ktorý nezvládol riadenie rezortu", ale už sa napáda celý nový systém maturít. Treba preto celkom vážne povedať jedno: Nová koncepcia je absolútne v poriadku ako princíp a je zásluhou Martina Fronca, že sa zavádza. Nezaviedol ju ani Ftáčnik, ani Slavkovská, ani Matúš Kučera, ani Slobodník, ani ten ešte pred ním, hoci všetci mali možnosť. Rovnako tak, ako je Fronc politicky zodpovedný za chyby v logistickej príprave, je zodpovedný aj za tento kúsok reformy vzdelávania. O schopnostiach tohto ministra môžeme mať pochybnosti, ale sotva o jeho úmysloch.

Slovensky príznačná je maturitná kauza práve tým, že zbytočná a indukovaná hystéria už zúžila pole pre kompromis. Fronc a KDH boli natlačení do pozície, v ktorej je ťažko ustupovať, aj keby chceli - vyzerali by ako slabosi, ktorí podľahli nátlakovej akcii. Udržať si stanovisko je teraz už i vec prestíže. To je hrozné. I preto bola napríklad účasť exštátneho tajomníka Františka Tótha na jednom z mítingov úplná zhovadilosť. Všimnime si dobre iracionálne mechanizmy v politike: Verejnou výzvou, aby Fronc odstúpil, ANO fakticky zabarikádovalo cestu k sebareflexii ministra, aj keby ju chcel urobiť. A KDH vzali aj teoretickú možnosť sa výmenou Fronca čo len zaoberať.

Dym, ktorý sa valí z maturitnej kauzy, je už väčší ako samotný plameň.