väčšiu kontrolu resp. spriehľadnenie politického systému. Napríklad takí Vavrík (SDKÚ), Abrhan (KDH) či Mikuš (HZDS) si v tejto smutnej debate už veselo vykračujú na hrane absurdity. Je najvyšší čas, aby si to uvedomili aspoň voliči - skôr, než sa v hrnci s vriacimi nezmyslami uvaríme ako tie povestné žaby.
Už na májovej schôdzi NR SR by mala skúsiť šťastie novela zákona o politických stranách, ktorou by sa kontrola výročných finančných správ preniesla na NKÚ. (Treba rozlíšiť od kontroly samospráv cez NKÚ - na toto treba ústavný zákon.) Nádej, že prejde, je však minimálna. S myšlienkou zásadne nesúhlasí napríklad podpredseda KDH Abrhan, pretože "v parlamentnom výbore (ktorý vykonáva kontrolu dnes - P.S.) má zastúpenie koalícia i opozícia, čo zabezpečuje dostatočnú kontrolu". Tak - čo na to povedať? Dá sa niečo vôbec povedať? Odkedy existuje inštitút parlamentnej sebakontroly strán, nevyskytol sa ešte prípad, že by nejaká finančná správa nebola odsúhlasená bez jedinej pripomienky. Pán Abrhan si z nás strieľa a nedá sa vylúčiť, že pri plnom vedomí.
V miere ostrovtipu však Abrhana ešte vysoko prekonáva Roman Vavrík. Obáva sa totiž, že "strany by si mohli cez posilnený NKÚ vybavovať účty". To už nie je ani mozgová hnačka, ale arogancia v esenciálnej forme. Nech vnímame nové vedenie NKÚ (predseda Jasovský - ex HZDS, podpredsedovia Kočiš - exKDH, Dobríková - exSDKÚ) akokoľvek kriticky a nevábne, je to inštitúcia z ústavy postavená mimo partajný systém. Na rozdiel od NR SR, ktorá je z ústavy priamo miestom, kde strany realizujú moc získanú vo voľbách.
Vavríkov poukaz na politické nominácie v NKÚ implicitne predpokladá, že verejnosť už dočista zdementnela a on ju môže chodiť kŕmiť ako opice do ZOO. Od straníckeho systému oddelená kontrolná inštitúcia existuje nielen na Slovensku, ale vo všetkých - bez výnimky - ústavných usporiadaniach práve preto, aby sa tí, ktorí vykonávajú moc, sami nekontrolovali. Tomuto účelu NKÚ so striedavým výsledkami aj slúži. (A treba pripustiť, že hoci pod predsedom Stahlom nikdy zvlášť neexcelovala, nebola to ani inštitúcia, ktorá by patrila medzi najväčšie hanby Slovenska.) Ale - aká náhoda! V pôsobnosti NKÚ dodnes chýbajú práve tie oblasti, ktoré sú pre samotné strany najcitlivejšie. Čiže NKÚ nemá vstup do ich vlastného hospodárenia a čiastočne ani do hospodárenia samospráv, kde sa partaje dostávajú na dohmat k toku verejných financií vďaka priamym personálnym prepojeniam vo verejných, straníckych a podnikateľských funkciách.
Čo s takým Vavríkom? Vieme o ňom, že bol napr. aj iniciátorom výborového uznesenia, podľa ktorého nemusia poslanci v majetkových priznaniach uvádzať konkrétne hodnoty, ale iba to, či takú alebo onakú (ne)hnuteľnosť majú vo vlastníctve. Vklad tohto matadora temnôt do slovenskej demokracie je paradoxne - celkom transparentný. Ide o dlhodobo úspešného protiprotikorupčného bojovníka, ktorý v NR SR organizuje politické väčšiny naprieč spektrom. My si neporadíme a veľmi nie ani voliči SDKÚ; čo majú robiť tí občania, ktorí vnímajú svet namodro a SDKÚ im pribalí na kandidátke i tohoto? Jednoduché je povedať, že modrá bez morálky je o ničom a nevolíme SDKÚ ani s desiatimi Miklošmi, ak tam bude jeden Vavrík. Vyzerá to principiálne, má ale chybu - občan by musel byť presvedčený, že ostatné strany sú bez Vavríkov.
Hahaha. Odkiaľ sa vzali tie parlamentné väčšiny, ktoré odhlasovali volebný zákon, zákon o politických stranách, bezzubý konflikt záujmov, a naopak, blokujú ústavné zmeny (imunita, samosprávy), ktoré by systém demokratizovali? KDH vystavuje protikorupčný boj v erbe, populisticky podfajčieva Ficovi v kauze preukazovania majetku (občanov) a - nitriansky podpredseda Abrhan jedným vyhlásením neguje desať Lipšicových (viď vyššie). SMK? Tu je menšinový gól sezóny: Výkonný podpredseda Duray odmieta návrh na kontrolu partajných peňazí cez NKÚ, pretože "štátne príspevky nie sú verejné financie". Rozumiete - toto sa nedá ani komentovať. Keď nejde o autonómiu a Benešove dekréty, nejde o nič...
Vtipnejšieho ako Duray nájdeme už len v HZDS. Tibor Mikuš je proti konkretizácii majetkových priznaní poslancov, "lebo netreba dávať návody pre kriminálne živly". Najhroznejšie na výroku už ani nie je to, že politici bežne natárajú akéľkovek kraviny. Ešte horšie je, že hlúposti, ktoré nemajú minimálny racionálny základ, normálne vstupujú do debaty ako argumenty. A všetci si predstierame, že sme normálni. Ale nie: V kotli, do ktorého politici prikladajú stále bizarnejšie polienka, aby zahovorili svoj nemravný kartel, sa varíme ako tie žaby. Ešte pár argumentov tejto ráže a budeme tam, kde nás chcú mať - v bezvedomí a apatii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
