prírody, pohorie Poľana. To sa týči v samom srdci našej republiky na pomerne malej ploche, ale oplýva takým množstvom zaujímavostí a unikátnych fenoménov, ako máloktoré iné.
Poľana je našim najvyšším sopečným pohorím, na rovnomennom najvyššom vrchole dosahuje 1 458 metrov. Z geologického hľadiska je dnešná Poľana zvyškom mohutného stratovulkánu, teda vrstvenej sopky. V treťohorách sa na pôvodný, pomerne plochý povrch Slovenského rudohoria vyliali sopečné horniny a vznikla mohutná sopka s priemerom 18 km - najväčšia v Západných Karpatoch a jedna z najväčších v Európe vôbec. Jej kompaktný charakter sa síce nezachoval, lebo zvetrávanie spôsobilo masívny odnos menej odolných častíc, ale dodnes je najkrajším príkladom pôvodných vulkánov u nás.
Hodnota Poľany spočíva predovšetkým v jej jedinečnej forme. Ako sme spomínali, dodnes sú tu zachované unikátne geomorfologické prvky, predovšetkým pôvodná kaldera sopky. Kruhovité, odolné okraje bývalého sopečného krátera sú prerazené na západnej strane tokom riečky Hučava, ktorá zároveň odniesla zvetranú výplň bývalého krátera. Odolnejšie okrajové časti ostali stáť dodnes a kruhovito obkolesujú kotlinu Kyslinky, kde možno nájsť množstvo pamiatok bývalého vulkanizmu v podobe sopečných aglomerátov (teda mohutných skalných blokov, pozliepaných zo sopečných bômb a tmelu) a potom aj samotné bomby, teda pôvodné kusy skál, vyvrhnuté pri vulkanickej činnosti. Táto fascinujúca terénna učebnica horotvorných procesov je najlepšie viditeľná práve z vrcholových častí Poľany, ktoré tvoria okraj bývalého krátera. Ten do kotliny spadá často kolmými, skalnými blokmi a dodáva mu typický divoký ráz. Teda, ako písal už raz citovaný Sládkovič: "Výsosť Poľany hory a opachy nezvratných skál..." Koho zaujíma príroda z takéhoto pohľadu, nájde na Poľane námety na desiatky dní túlačiek a poznávania.
Ale nielen neživá príroda má na Poľane svoje rarity. Z pohľadu bioty je Poľana jedným z najvzácnejších komplexov Slovenska. Prispela k tomu aj relatívna nedostupnosť územia a jeho špecifická poloha. Väčšinu územia Poľany zaberajú husté, nepriestupné lesy, neraz s pralesným charakterom. V najvyšších polohách Zadnej Poľany je zachovaný pôvodný smrekový les, ktorý tu má najjužnejší výskyt v rámci Západných Karpát. Rovnako významná je aj náväznosť ďalších vegetačných stupňov s rozsiahlymi porastami jedle a buka s typickým, neraz vzácnym bylinným podrastom. Aj živočíšstvom je Poľana jedinečná. Svoje teritóriá v nezvyčajnej početnosti tu majú veľké šelmy - medveď, rys i vlk a mimoriadne sa tu darí aj vysokej zveri. Pre Poľanu je typickým výskyt vzácnych druhov vtákov - či už dravcov na čele s orlom skalným, ale aj kurovitých krásavcov, hlucháňa a tetrova.
Pre všetky tieto cenné prvky je Poľana chránenou krajinnou oblasťou s mnohými maloplošnými chránenými územiami.
BEDEKER
Prístup: Skvelou túrou je prechod po okraji kaldery Poľany. Ten odporúčame začať v lazníckej osade Detvy Skliarovo (580 m). Tu sa začína modrá značka, ktorá v peknom prostredí hneď od začiatku strmo stúpa pomedzi lazy až k skalnému útvaru Melichova skala (760 m, 45 min). Značka vstúpi do zalesnených častí, postupne sa opäť dostáva na horské poľany až k výraznému skalnému prahu Vrchdetva (1 062 m, 1:45 h). Za ním opäť vchádza do vysokého, hustého lesa a postupne vychádza až k horskému hotelu Poľana (1 306 m, 2:30 h). Napájame sa na červenú značku a pokračujeme lúčkami v traverze Prednej Poľany až do sedla Priehyba (1 273 m, 2:45 h), kde sa dostávame na okraj sopečnej kaldery. Nasleduje síce strmý výstup v jedinečnom prostredí na vrchol Poľany (1 458 m, 3:30 h). Samotný vrchol je zalesnený, pre nádherné hĺbkové pohľady si treba zájsť doľava, na okrej bývalého krátera. Takýchto odbočiek je na nasledujúcom úseku viac. Chodník pokračuje nenáročným terénom v lese cez Strungu (1 324 m, 4 h) a Kopce (1 334 m, 4:15 h) až do sedla Jasenová (1 103 m, 5:30 h), kde sa končí samotný prechod okrajom kaldery. Možností na pokračovanie je viac - po zelenej zostup na Kyslinky do jadra kaldery (1:30 h), pokračovanie hrebeňa po červenej cez Ľubietovský Vepor a Hrb na chatu pod Hrbom (2:45 h), alebo zostup po modrej na Tri vody (2 h), prípadne po zelenej do Hrončeka (2:30 h).
Zaujímavosti okolia: Ľubietovský Vepor (1 277 m), Hrb (1 255 m), Zákľuky (1 011 m), skalné výtvory Kalamárka a Melichova skala, vodopád Bystré, malebné horské a podhorské lazy a obce na okrajoch Poľany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
