Turej a v okolí Trenčína. O jeho vzniku nemáme presné údaje, ale prvá zmienka z roku 1870 ho charakterizuje ako holuba mohutnej postavy.
Medzi prvými propagátormi tohto plemena na medzinárodnej úrovni bol významný slovenský holubiar Koloman Slimák. Je aj tvorcom prvého slovenského vzorníka holubov z roku 1936. Okrem inej záslužnej činnosti v tomto odbore, zmapoval ako prvý farebné variety slovenského hrvoliaka chovaného v našich regiónoch. Konštatoval, že najkrajšie a typické hrvoliaky v červenej a žltej farbe sa nájdu na Myjave. V okolí Starej Turej možno vidieť čiernu varietu slovenských hrvoliakov, konkrétne čierne tigre, ktoré inde nenájdeme. V oblasti Čachtíc, Častkoviec, Podolia a Korytného vyzdvihoval hrvoliaky modré, bielopásavé a čiernopásavé.
V súčasnosti je toto plemeno rozšírené nielen na Slovensku, ale aj na Morave a ojedinele v Čechách. Obľuba, ktorú si získalo u chovateľov, je zaslúžená. Je to holub nielen krásny, ale aj úžitkový, zaradený do skupiny stredne veľkých hrvoliakov. Má kratšiu a mohutnejšiu postavu. Dĺžka tela holubov je 38 až 41centimetrov, holubíc 36 až 39 centimetrov. Hlava je primerane veľká, klenutá, s mierne šikmým čelom. Oči sú výrazné s tmavou dúhovkou. Zobák je silný, široko nasadený a na špici mierne zahnutý. Hrvoľ má hruškovitý tvar a pokračuje do širokých pŕs. Krídla sú silné a približne o dva centimetre kratšie ako chvost, ktorý je stredne dlhý. Nohy sú kratšie, pevné, neoperené.
Slovenský hrvoliak sa vyskytuje vo viacerých farebných varietach a v kresbách, ktoré podrobne charakterizuje vzorník plemien holubov.
Autor: Ing. Peter ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
