súdnymi sieňami. Vskutku je to už asi šiesta kauza, v ktorej ušiel, zdá sa, že definitívne, z lopaty. V piatok ho síce ešte čaká pojednávanie, ktoré však bude už len povinná formalita s ďalším oslobodzujúcim verdiktom.
Skôr než prepadneme mániomelanchólii či do nejakého iného stavu, treba pripomenúť, že víťazný pochod exriaditeľa SIS špatí prvostupňový rozsudok v kauze triptychu Klaňanie... (viď Korzár, 26. 1.). V behu je síce odvolanie, dôležité pre túto chvíľu ale je, že Lexa by musel vyhrať úplne všetky svoje súdy, aby preukázal to, čo si dal do erbu svojej obhajoby - že seriál obvinení proti nemu je iba politická objednávka. V prípade triptychu sú pritom jeho vyhliadky na zvrat veľmi nízke.
Od vyhlásenia Lexu za mučeníka sme teda ďaleko. Skóre 6:1 v jeho spore s vyšetrovateľmi a prokuratúrou je ale vizitka, ktorú ak nepísala politická objednávka, tak zlyhanie týchto inštitúcií. Môžeme si vybrať - každý podľa gusta a presvedčenia. Rytierom smutnej postavy je v príbehu osoba exprokurátora Michala Serbina, autora žalobných spisov vo všetkých Lexových kauzách, ktorý neskôr zo zdravotných dôvodov odišiel nielen od Lexových prípadov, ale aj z prokuratúry. Psychiatrická diagnóza Serbina a jeho invalidita je veľkou mediálnou kartou, ktorú Lexa rozohráva ako dôkaz svojho martýria. My vieme, že Serbin je slušný človek a bol predtým dobrý prokurátor, ale sústrediť všetky kauzy SIS v jeho rukách bolo hrubým omylom nadriadených. Či sa tak stalo zo zlého úmyslu, hlúposti alebo nedbanlivosti, sa už nikdy nedozvieme.
V dnešnej politickej situácii, ktorá trvá už dosť dlho, sú veľmi nevierohodné tvrdenia, že sudcovia sa Lexových káuz boja. Pri všetkých výhradách k slovenskej justícii, toľko sa dá povedať. Môžeme sa v pokoji uzniesť, že nie všetky kauzy boli dôsledne vyšetrené a niektoré boli k súdnemu konaniu posunuté v nedopracovanom stave, čo mohlo byť - paradoxne - spôsobené skutočne aj vonkajším tlakom. Pod tým nemusíme chápať nevyhnutne a len politikov, ale napr. aj médiá, ktoré výdatne prispievali k atmofére istej netrpezlivosti. Konkrétne v tejto kauze nelegálneho vyplácania peňazí nejde do hlavy, na základe akých dôkazov bola vznesená pôvodná obžaloba, keď tí fantómoví príslušníci SIS, ktorí mali 3 a pol milióna čiernych korún prevziať, príjem nikdy nepotvrdili. Nedá sa zamlčať, že Lexa osobne požaduje, a už poriadne dlho, odtajnenie vyšetrovacích spisov. Mali by sme ho v tomto asi podporiť. Nech je svetlo.
Fakt je, že nezúčastnenému pozorovateľovi so základným demokratickým vedomím, ktorý tu v rokoch 1994-98 nežil, musí pripadať celý seriál s Lexom ako vyrovnávanie si politických účtov. V zdravej demokracii je nepredstaviteľné, aby štátna moc vzniesla voči politicky exponovanej figúre viac ako desať žalôb a až na jednu prvých šesť vybuchlo. Buď štát má reálne dôkazy, že trestne stíhaný exponent porušoval zákony a vtedy nechá priechod spravodlivosti, ale tak, že nerobí z toho čierny humor ani kampaň v prospech vládnucich strán (čo sa dialo za prvej vlády Dzurindu). Alebo dôkazy nemá a trpezlivo a ticho bez mediálneho doprovodu, hoci dlhé roky, dôkazy a svedectvá zbiera. Alebo nech si štát urobí poriadok v trestných a justičných orgánoch, ak je problém tam. Ale to, čo sa deje okolo Lexu, je kompletne mimo. Keby išlo o niekoho iného a nie o Mečiarovho prvého sluhu, všetky ľudskoprávne spolky, registrované na Slovensku, by v Štrasburgu už urobili revolúciu. To nie je len tak - dva roky tvrdej väzby a eskorta z Juhoafrickej republiky pre, zatiaľ, polmiliónovú pokutu (trest v kauze triptychu).
V najťažšej kauze, s ktorou je spájaný, chránia Ivana Lexu pred trestným stíhaním a spravodlivým procesom Mečiarove amnestie. Vieme, že zavlečenie malého Kováča je presne ten prípad, kde by nehrozila dôkazová núdza, ale dôkazová hostina. Politicky je zmazanie amnestií, ktoré KDH opäť pripravuje, stále nepriechodné (hoci Smer môže prekvapiť). Pocity bezmoci, márnosti a rozhorčenia, že štát nevie vymôcť základnú spravodlivosť pre páchateľa takého zavrhnutiahodného zločinu, keďže jeho ramená a údy sú zviazané, sa dajú pochopiť. Pochopiť sa dá aj mimoriadnosť situácie - kto to kedy videl, takú amnestiu??!! Pokusy nastoľovať spravodlivosť okľukou však nepodporujú vládu zákona a práva v krajine. Teda, ak sme svedkami tohto javu. Klin sa klinom nevybíja - ani v prípade Lexu.
V súvislosti s Froncovým rozhodnutím o maturitách Vladimír Palko v sobotu povedal, že "nie každú nespravodlivosť vieme odstrániť". Dávame na zváženie. Pozerať každý mesiac na mediálneho hrdinu, ktorý ako Rambo víťazne dobýja súdne siene a predsiene, začína byť únavné i útrapné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
