a úprimne povediac, múdre by bolo vyvarovať sa aj v budúcnosti.
Rekordný sa dá nazvať aj interval, ktorý uplynul medzi demisiou expremiéra Grossa a menovaním nového kabinetu Jiřího Paroubka. Pár hodín rozdielu vyzerá tak, akoby mali buď príšerne naponáhlo, alebo pomery usporiadané, že šliapu ako švajčiarske hodinky. Je to však len obraz agónie a bordelu, ktoré už liezli účastníkom i publiku tak na nervy, že každý ďalší deň naťahovania času by sa vnímal ako rozvracanie štátu.
Kuriozitou či rekordom svojho druhu je napokon aj fakt, že nová Paroubkova vláda sa nesmierne podobá na dve predchádzajúce. Ide stále o tú istú koalíciu (ČSSD - KDU-ČSL - Unie Svobody), ktorá začínala v júni 2002 pod vedením Vladimíra Špidlu. Oproti zostave Stanislava Grossa, ktorý Špidlu vystriedal pred deviatimi mesiacmi, vidíme - vrátane premiéra - iba štyri zmeny. Pohľadom zo Slovenska nie sú podstatné - až na, samozrejme, samotného Grossa. Optikou českých voličov je ale principiálna táto otázka: Prečo musí pokračovať tá istá politická garnitúra v temer rovnakom zložení, keď za tri mesiace chaosu a blázinca, ktoré k tomuto výsledku viedli, vyčerpala koalícia všetok morálny i politický kredit pre dôveryhodné vládnutie a okrem úpornej vôle udržať sa pri moci nemá žiadnu obsahovú ponuku?
Už impulzom k výmene Vladimíra Špidlu (ktorého odsunuli do Bruselu za eurokomisára) bola strata dôvery kľúčovej vládnej strany, keďže ČSSD v júni katastrofálne prehrala eurovoľby. Vtedy ešte miláčik davov Gross to mal zmeniť a naštartovať vzostup. Pod jeho vedením (stal sa aj predsedom strany) však ČSSD ešte katastrofálnejšie prehrala senátne a krajské voľby. Neskôr, v januári, začali premiérove aféry s financovaním bytu a podnikaním manželky a nastúpili tri mesiace vládnej krízy, ktoré zrazili preferencie ČSSD na dnešných 11-12 percent. Najmenšia vládna strana, US, v prieskumoch už pritom ani neexistuje.
Kumulácia faktorov ako sú prehraté voľby menšieho významu, neustále škandály a nesmierna slabosť koalície v parlamente (ktorá od počiatku vládne s prevahou 1 hlasu), je priam modelovou situáciou pre predčasné voľby. Dôvod je prostý, ale vážny - mandát na vládnutie, ktorý kedysi táto zostava dostala, úplne erodoval. A preto je známkou vážnej poruchy politického systému, že predčasné voľby, východisko pre túto situáciu ako stvorené a jediné, je dnes v Česku nepriechodné.
Presne to je na českej realite vec najpozoruhodnejšia, a nie špáranie sa v Paroubkovej vláde, ktorá presne tak, ako bola Grossova "Špidlova bez Špidlu", bude "Grossova bez Grossa". Povinnosťou politikov k svojim voličom je totiž správať sa v krízových (a vôbec všetkých) situáciách tak, aby umožnili to najlepšie riešenie. Isteže nie vždy je optimálne východisko zrejmé na prvý pohľad. Grossova hanebná anabáza, pomery v ČSSD i koalícii a hlboká nedôvera verejnosti sú však presne tou kombináciou, kde žiadny spor ani váhanie nad prostriedkami existovať nemôže. Situácia hovorí sama za seba. O legalite Paroubka a jeho vlády nemôže byť pochýb, o politickej legitimite sa však musí pochybovať maximálne.
Vláda, ktorú včera menoval prezident Klaus, je výslednicou stavu, v ktorom väčšina politickej elity uprednostnila osobný či stranícky záujem pred verejným. To je presná odpoveď na otázku, prečo nevychádzajú predčasné voľby; nedá sa zostaviť potrebná väčšina, ktorá by nadradila vyšší záujem vlastnému. Respektíve záujmom ČSSD, KSČM a US, čo sú strany, ktoré nepripúšťajú predčasné voľby. Preto bude mať Česko ešte rok vládu, ktorej prioritami - ako oznámil Paroubek - budú schválenie európskej ústavy a prijatie rozpočtu 2006. Pekné priority; rozpočet sa prijíma každý rok a vždy je pri tom nejaká vláda. Euroústava by mala byť v ČR predmetom referenda. A ak nie (Česko je jediná krajina, kde o spôsobe ratifikácie ešte rozhodnutie nepadlo), tak sa odhlasuje v parlamente, a je úplne jedno, čo za vládu bude v úrade. Iste, medzi prioritami je aj zníženie daní pre nízkopríjmové skupiny - to je však len predvolebný text.
Takže Paroubkovej vláde chýba nielen kredit, ale i dôvod na vládnutie; je slabá na presadenie čohokoľvek zásadnejšieho, preto zmienky o euroústave a rozpočte. Socialistická vláda číslo 3 je odstrašujúci príklad predlžovania skrachovaného projektu tzv. proeurópskej vlády, ktorá bude prežívať na prístrojoch v trvalo vegetatívnom stave len preto, aby si časť politickej triedy, ktorá fatálne zlyhala, udržala platy, požitky a výsady na čo najdlhšiu dobu. Až kým sa nad ňou zem nezavrie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
