pozvánky na "bilaterálne rokovania na témy odvolávania ministra Fronca, vyjadrenia nedôvery predsedovi vlády a aktuálne vnútropolitické problémy", a z HZDS už letelo echo, že so Smerom o týchto otázkach rokovať nebude. Majú sa veru radi - ako sme videli v nedeľu v televízii, keď chvíľu nebolo jasné, či sa Mečiar na Fica nevrhne a nerozkuše mu krk. Nestalo sa, možno nabudúce.
Odhliadnuc od kultúry dialógu treba ale povedať, že HZDS sa zachovalo najrozumnejšie. Mečiar pôsobil síce v STV ako "z divých vajec", povedal ale jednu múdru vec; za odvolanie Dzurindu - napríklad - oni môžu hlasovať aj bez konzultácií, ktoré sú pre Smer iba "mediálny cirkus". Včerajšia správa potvrdzuje, že sa nemýlil - Smer vydal cez agentúry čosi ako rozvrh hodín: Dnes o pol deviatej majú rokovanie s "delegáciou SF". O pol desiatej - brífing. O desiatej stretnutie s "delegáciou KSS". A o "cca 11.00" - brífing. Vo štvrtok bude rokovanie dokonca s nezávislými Jarjabkom, Tkáčom a Žiakom a nasleduje - brífing. Takto sa robí veľká pardubická z politiky. Ak vezmeme do úvahy, že Smer rozoberá voličstvo HZDS, je skoro normálne, ak Ficovi nenasadnú na tohto hojdacieho koňa. Už aj televízie majú toho dosť; nedávno sa Fico - tiež cez platenú správu v agentúre - sťažoval, že ani jedna kamera mu neprišla na "zásadnú tlačovku o dôchodkovej reforme". Bodaj by chodili pri takom inflačnom táraní - škoda kamery.
Je dosť možné, že za Mečiarovým skratom nebol v nedeľu výpadok sebakontroly, ale uvedomelá snaha o roznecovanie konfliktu. Špekulácia sa zakladá na tom, že čím ostrejší verejný spor s Ficom bude Mečiar viesť, tým platonickejšie budú ambície Maxona, Mikuša a spol. presadiť v rámci HZDS projekt spolupráce so Smerom. Po tom, čo sa vzájomne obvinili z klamstva a Mečiar verejne vyriekol, že Fico "má dvere zatvorené", kým sa neospravedlní, sú mosty spálené. Predseda Smeru sa, samozrejme, ospravedlniť neospravedlní, lebo nemá za čo, keďže Mečiar si vymýšľal. A šéfovi HZDS to presne tak vyhovuje. Dovnútra strany i navonok hrá vabank s kartou - Dzurinda. Je to skoro šialenstvo, lebo hazarduje s povolebnou opciou HZDS-Smer, ktorá bez nánosu osobných animozít by bola stále reálna. Treba si uvedomiť, že Smer je najpravdepodobnejší víťaz a od Gašparoviča dostane "právo prvej noci". Ale táto taktika je na Mečiarovej duši - rozumnému pozorovateľovi jeho stratégia vôbec nemusí prekážať. Presnejšie - nemôže.
Manévrom, ktoré produkuje Smer, nechýba opozičná vášeň, ale hlbšia základná koncepcia a vôbec normalita. "Odvolanie Dzurindu" oslovuje presne tých 30 percent najnespokojnejších voličov, časť z ktorých by v podstate dala hlas aj komunistom, keby mali schopnejšieho lídra. Nevedno či vedome, alebo prirodzenou inklináciou k radikalizmu, Fico atakuje elektorát KSS (nie s veľkým úspechom) a zvyškov rozprášenej (integrovanej) ľavice. "Najvyššími prioritami", ako sú hlasovanie o Dzurindovi, rušenie (zásadná zmena) reforiem a pod. Smer sa vzdáva stredového voliča, ktorý nie je Maďar, má po krk SDKÚ, nemôže cítiť naparujúceho sa Ruska ani "černokňažníkov" z KDH.
V princípe to celkom hlúposť nie je, keďže z elektorátu HZDS je stále čo vykrádať. Ale do koncepcie (keby to koncepcia bola) chýba pre vyváženie aspoň jeden nosič signálov, určený do politického centra. Kedysi sa javilo, že by do týchto nohavíc mohol skočiť Kaliňák, nejako sa ale zasekol. Čaplovič je charizmou nula bodov, Paška, Šulaj, Blanár, Zala a ďalší pod nulou, a Beňová zmizla v Bruseli (našťastie). Fico takto len vytláča KSS z jej prirodzeného priestoru a prenecháva centrum Martinákovej, ktorá by pri liberálnej protihre cez Kaliňáka už zašla na nedostatok kyslíka. Základný a principiálny problém Smeru ale zostáva v tom, že sa uchyľuje k protisystémovým aktivitám, ako bolo referendum o predčasných voľbách. A ako je, napokon, i nezmyselné a vopred stratené "odvolávanie Dzurindu". Utŕžia totiž len hanbu. Možno nie kľúčovou, ale dôležitou vlastnosťou dobrej opozície je vedieť aj počítať.
Zosurovenie komunikácie, ktoré vyvolal Mečiar, je tiež ilustratívnou ukážkou absencie štandardnej opozície pri Dunaji. Zalamovať rukami nad koalíciou a Dzurindom je možné i nutné, vždy však treba pamätať, že narážame na tvrdý mantinel, ktorého meno je alternatíva. V dobe skapínania sociálneho štátu je plonková i postmoderná ľavica "blairovského" typu, dokáže sa ale aspoň tváriť, že má nejaký program a obsah. V Smere ani HZDS programu a obsahu niet, len demagógia vystužená túžbou dostať sa k moci. Preto si musíme zvyknúť, že čas od času je v parlamente varieté a v televízii sa možno blíži chvíľa, keď padne prvá facka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
