Ľadová kocka bude najväčším vedeckým prístrojom na svete

V inom článku na tejto strane uvádzame, že titulok by nemal čitateľa zavádzať. Takže treba hneď vysvetliť predsa len trochu zavádzajúce tvrdenie,

podľa ktorého by obyčajná kocka ľadu mala byť vedeckým prístrojom. Výraz "ľadová kocka" je totiž len prekladom názvu IceCube, čo je anglický názov budovaného zariadenia na detekciu neutrín. Všadeprítomné neutrína sú veľmi zaujímavé častice, ktorých existenciu predpovedal už v roku 1930 slávny fyzik Wolfgang Pauli. Experimentálne bola existencia neutrín potvrdená až v roku 1956, pretože tieto elektricky neutrálne častice sa dajú len veľmi ťažko detegovať. Jednou z najvýraznejších a možno aj najzáhadnejších vlastností neutrín je totiž ich extrémne malá interakcia s hmotou, cez ktorú prechádzajú. No a bez prejavov interakcie je neutrína len veľmi ťažké zachytiť či preukázať ich prítomnosť. Povedané laicky, okolo nás "lieta" neustále neuveriteľne veľký počet neutrín. Vedci odhadujú, že každým štvorcovým centimetrom nášho tela preletí každú sekundu okolo 70 miliárd neutrín. Pritom pravdepodobne žiadne z neutrín nezanechá v našom tele počas celého nášho života žiadnu stopu. Odkiaľ ale neutrína pochádzajú? Väčšina neutrín, ktoré práve teraz "frčia" všade okolo nás, pochádza zo Slnka. Vedcov však viac zaujímajú neutrína, ktoré k nám neprichádzajú zo Slnka. Tieto neutrína sú pre nás svedkami nepredstaviteľne vzdialených udalostí, akými sú napríklad kolízie galaxií či výbuchy supernov. Na detegovanie týchto neutrín, ktoré k nám prišli z hlbín vesmíru takpovediac cez všetku hmotu, ktorá im stála v ceste, by mal slúžiť neutrínový teleskop IceCube. Názov tohto teleskopu ľadová kocka naznačuje, že toto unikátne zariadenie by malo mať niečo do činenia s ľadom. Je to skutočne tak, pretože detektor IceCube sa buduje v polárnom ľadovci, blízko americkej antarktickej Amundsenovej-Scottovej výskumnej stanice, ktorá je postavená v tesnej blízkosti Južného pólu. Do ľadovca, ktorý má v týchto miestach hrúbku viac než tri kilometre, bude postupne navŕtaných 80 šácht, usporiadaných do tvaru mriežky. V šachtách, ktoré budú hlboké 2 400 metrov, bude v hĺbke od 1 400 metrov až po ich dno umiestnených 4 800 veľmi citlivých detektorov (fotonásobičov) veľkosti volejbalovej lopty. Na snímke vidno vkladanie jedného detektora do ľadovej šachty. IceCube bude mať celkový detekčný objem vyše jeden kubický kilometer, takže s troškou zveličenia možno povedať, že pôjde o najväčší vedecký prístroj na svete. V súvislosti s týmto unikátnym detektorom však treba ešte niečo vysvetliť. Detektor IceCube sa nebude do vesmíru "dívať" smerom nahor a pozorovať južnú oblohu, ale bude sledovať severnú oblohu, a to skrz celú zemeguľu. Naša Zem bude tvoriť pre tento teleskop akýsi filter, ktorý bezpečne zachytí všetky z vesmíru prichádzajúce častice, samozrejme okrem "nepolapiteľných" neutrín. Detektor IceCube, ktorý sa buduje podľa návrhu odborníkov z americkej University of Wisconsin-Madison, by mal byť dokončený v roku 2010.