hlasovaním o Dzurindovi. Bum. Toto nie je vtip, ale politické stanovisko SF po rokovaní so Smerom v tlmočení Zuzany Martinákovej.
Netreba sa hneď plašiť, samozrejme. Martináková v podstate Ficovu pozvánku do rulety neprijala. "Dohoda o podobe novej vlády" je totiž pred, v priebehu či po hlasovaní o dôvere Dzurindovi asi taká pravdepodobná, ako zrod normálnej opozície na Slovensku. Čiže SF sa nezaviazalo vôbec k ničomu. Teda za predpokladu, že sa predsedníčka nenechá uniesť emóciami, ktoré v tej miere, v akej ich do politiky vkladá, sú isteže rizikovým faktorom.
Včerajšie tvrdenie, že "summit" Fico - Martináková bude veľká pardubická, musíme vziať späť. Niežeby to nebol pekný mediálny cirkus, do sveta ale letí dôležitá informácia; ak Fico súhlasil s tým, že najprv musí byť dohoda o rekonštrukcii vlády (a bez predčasných volieb), tak vyslovovanie nedôvery Dzurindovi sa vôbec konať nebude. Isteže, preskočiť môže v hlave komukoľvek kedykoľvek, majme ale na pamäti, že tu ide o 17 poslaneckých platov čiže do septembra 2006. Do tohoto argumentu proti předčasným voľbám, samozrejme, nie je zaangažovaná iba Martináková, ale podstatne širší okruh poberateľov. SF môžeme veriť, že proti predčasným voľbám vystúpi všetkou silou svojich 5 mandátov. To zároveň znamená, že sú nepresné i tie čísla, ktoré uverejňujú spravodajstvá ako istú podporu pre Fica.
Vrátane komunistov, samozrejme, Tí včera viedli tiež "bilaterálne" rokovania, ktorými Smer opäť o krôčik priblížil legitimizáciu KSS ako úplne normálnej strany. Všimnime si dobre jednu vec; Fico včera spomínal úplne nezmyselnú paralelu s kauzou Grossa. Podstatná je však asociácia celkom iná: V Česku sa "rekonštruovala" stará vláda na rovnakom politickom pôdoryse len preto, aby sa ČSSD nemusela oprieť o podporu KSČM. Na Slovensku je KSS legitímny účastník rokovaní, ktoré by mali viesť k zvrhnutiu vlády štyroch demokratických strán. To je kontrast, z ktorého sa nevyzuje ani Martináková - darmo odmieta spoločné sedenia všetkých opozičných strán.
Celkom reálne je po včerajšku odvolávanie Martina Fronca. Tu za všimnutie - pre zmenu - stojí, ako sa Fico, po počiatočnom zaváhaní, snaží ukradnúť túto tému HZDS. Aritmeticky ani politicky nevzniká nová realita, takticky a mediálne možno áno. O ministra školstva sa báť ale netreba. Pavol Rusko sa na stoličke ministra cíti lepšie ako riaditeľ Markízy a preto ANO lojálne Fronca nepodtrhne, ak ho už nepodporí. Fico, ako vždy, tára, ak hovorí, že "odvolanie ministra školstva spôsobí väčšiu krízu ako odvolávanie premiéra". Úspešný pokus by koalíciu ale naozaj rozbil. Práve preto nedostane od ANO ani hlas. Nepresadí sa ani tajné hlasovanie.
Martinákovej viera, že Fronc odstúpi sám, sa tiež nenaplní. Koalícia, KDH a ani on sám nemôžu urobiť tento krok už len z prestížnych dôvodov. Tu je ďalší nuans, ktorý naša vymiešaná opozícia nie je schopná pochopiť. Minister, ktorý urobí "prešľap" (Martinákovej obľúbený výraz), by mal dostať priestor, aby zvážil svoju zodpovednosť v pokoji a sám. Akonáhle sa spustí kampaň a lietajú neštandardné návrhy v parlamente, k sebareflexii je cesta zarúbaná - ešte aj keby chcel, nemôže, lebo vydieraniu sa neustupuje. No ale - vysvetľujte to slovenskej opozícii.
Tej sa nedá nič vysvetliť. Včera hodila do debaty absolútne nereálny politický projekt - rekonštrukcia vlády pod hrozbou odvolania Dzurindu. Kde majú šepkárov, kto ich pripravuje, kde sa toto učia? Aký je obsah? Ktorý európsky premiér je dnes opozícii sympatickejší ako Dzurinda? Raffarin, Schröder, Schüssel, Belka, Blair, Berlusconi (ešteže je Gross už preč)?? A ktorého z nich odvolávajú? Pri všetkej neúcte k tejto vláde, ona je jedna z najúspešnejších. Že sú v Smere, KSS, SF a HZDS (?) nespokojní a s nimi značná časť obyvateľstva? A v ktorom štáte sú s vládou spokojní? Krajina, kde by ľudia chválili vládu a vlastnú životnú úroveň, neexistuje. Opozícia je na to, aby ponúkala alternatívu, nie cirkus. Títo ponúkajú cirkus, nie alternatívu.
Nevädne len rozum, ale i zábrany. Politika hodnôt? Martináková by sa mala už konečne obzrieť, že s kým sa to vlastne spojila. Jedno - len nech padne Dzurinda. A keď nepadne, nech sa aspoň o nej rozpráva. Prečo sa slovenská opozícia nevie správať podľa pravidiel ako všetky okolité, blízke i vzdialenejšie? Ako máme byť kritickí k vláde, keď tí, ktorí stoja mimo moci, naháňajú väčší strach ešte skôr, než sa jej chopili?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
