Po vzniku Československej republiky, ktorej obyvatelia sa ešte nestihli spamätať z ekonomických následkov prvej svetovej vojny, hrozili infekčné
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
choroby, šírila sa tuberkulóza, ktorej podľahli desiatky tisíc dospelých aj detí, a na Podkarpatskej Rusi (bola vtedy súčasťou ČSR) bolo veľa opustených detí okrem toho ani zdravotnícke povedomie ľudí nebolo na úrovni, najmä medzi sociálne slabšími. Preto sa na šírenie zdravotníckej osvety podujal Československý červený kríž a poskytoval aj sociálnu pomoc. tým, ktorí ju potrebovali. Zlá situácia bola najmä na východnom Slovensku.
Sociálny odbor ČSČK dohodol s ústavmi v Čechách a na Morave, aby prijali za malý poplatok 52 učňov a 21 sirôt. Na Slovensku ich umiestnil do lepšie situovaných rodín. v Turzovke zriadil ČSČK nemocnicu, kde liečili sto prípadov škvrnitého týfusu. Ochoreli tam naše aj zahraničné ošetrovateľky a jedna - miss Calunová - aj zomrela. V najchudobnejších krajoch Slovenska vzniklo 11 zdravotníckych staníc pre dojčatá. V Prešove a Žiline boli trvalé stanice a aj deväť tzv. cestovných. Deti v nich boli čisté, vykúpané a najedené. V Levoči, Spišskej Sobote a Prešove zriadil ČSČK protituberkulózne dispenzáre, kde bezplatne vyšetrovali a robili selekciu chorých a zdravých, aby ich izolovali v ústavoch s komplexnou starostlivosťou. To všetko bolo finančne náročné. ČSČK na tieto účely získaval peniaze aj vlastnými podujatiami. Medzi ne patrili aj obľúbené slávnosti ČSČK na celom Slovensku. Povolilo a podporovalo ich aj ministerstvo zdravotníctva. Takéto slávnosti organizovali pravidelne aj v Košiciach. Zachoval sa záznam o jednej z 22 . júna 1922. Prebiehala celý deň a začínala sa skoro ráno vojenskou hudbou. Dámy a slečny s pokladničkami vyberali príspevky, po celom meste hrala vojenská hudba, vojaci cvičili na Hlavnej pred obecenstvom na chodníkoch a cez Hlavnú ulicu išli do sadu Kadetky (na terajšej Komenského ulici) alegorické vozy na témy: Obrana matiek a dojčiat, starostlivosť o mládež, starostlivosť o dieťa - ošetrovanie chorých. Všade boli atrakcie pre deti aj dospelých. - vonku hrali "útkové" divadlo (bábkové), košický známy medovnikár Jozef Manczák napiekol špeciálne pre túto príležitosti medovníky a porozdával ich deťom. Na slávnosti vystúpil s ukážkami svojej práce aj Spolok hasičov a záchranárov, ochotnícke divadlo venovalo výťažok z predstavenia sirotám. Do pokladničiek prispeli košickí radní i bohaté rodiny a zúčastnili sa osláv, čo im dodalo vážnosť. Medzi usporiadateľmi bol manželky popredných košických predstaviteľov verejného a politického života, lekári a funkcionári ČSČK i dobročinných spolkov.