sútoku Tople a Radomky. Údolím Tople viedla stredoveká obchodná cesta na sever, do Poľska a odtiaľ až k Baltickému moru.
K raritám mesta a jeho katastra patrí mohylovník s množstvom tzv. východoslovenských mohýl, ktoré po sebe zanechal praveký ľud neskorej doby kamennej, asi 2000 rokov pred n. l. V mohylách pod množstvom navŕšenej zeminy je pochovaná populácia, ktorá sem prenikla cez horské priesmyky, od horného Sanu a Dnestru. Zaoberali sa pastierstvom, chovom dobytka aj roľníctvom. Mnohé z mohýl neboli ešte preskúmané a naďalej ukrývajú svoje dávnoveké tajomstvo. Po tomto ľude sa zachovalo len málo nálezov a takto chýbajú o ňom spoľahlivejšie dokumenty. Výskyt mohýl je typický aj v iných okolitých katastroch pri Giraltovciach.
Prvá písomná zmienka o Giraltovciach je z roku 1416. Boli založené na nemeckom práve šoltýsa Giralta alebo Geralta. Najskôr patrila usadlosť zemepánom Abovcom, potom známemu Jurajovi Wernherovi a postupne sa tam usadili ďalší zemepáni. V roku 1900 v Giraltovciach žilo 996 a teraz okolo 4956 obyvateľov. Jednotná Šarišská stolica sa začiatkom 17. stor. začala deliť na menšie časti. V roku 1850 sa župa rozdelila na sedem slúžnovských okresov, medzi ktorými jeden mal svoje sídlo v Giraltovciach. Okres sa delil ešte na tri obvody, ktoré boli umiestnené v Giraltovciach, Hanušovciach a Kurime. Od roku 1850 - 1960 v meste bolo sídlo okresu a pri reorganizácii územia v r. 1960 boli Giraltovce začlenené pod okres Bardejov.
Bratrícke hnutie sa dotýkalo Giraltoviec len okrajovo. V neďalekých Hanušovciach a v Chmeľove si bratríci vybudovali silné vojenské jednotky pod velením svojich hajtmanov a takto mohli vplývať na myslenie a konanie ľudí na okolí. Výraznejšie Giraltovce zasiahla reformácia v 16. a 17. stor. Vtedy platila zásada "čia krajina, toho náboženstvo". Myslenie ľudí vo veľkej miere ovplyvňovali šľachtické rody naklonené myšlienkam reformácie. K nim patrili Šemšeiovci, ktorí v Giraltovciach dali postaviť prvý evanjelický kostol. Reformácia rozdelila dovtedy jednotné náboženské spoločenstvo na katolíkov a evanjelikov. Pozoruhodné je, že aj napriek tomu nebola v meste zriadená samostatná farnosť, ale len fília, ktorá patrila pod farnosť v neďalekých Kračúnovciach.
Obyvateľstvo sa prevažne zapodievalo poľnohospodárstvom. Dôležité miesto mala aj furmanská doprava. Po zrušení poddanstva v Uhorsku v roku 1848 naďalej z celkovej výmery katastra 1069 ha obhospodarovali veľkostatkári a zvyšok malí a strední roľníci. Významné postavenie v meste a na okolí nadobudol veľkostatkár Bano, ktorý tam hospodáril až do roku 1945.
V 18. stor. bola v Giraltovciach vybudovaná manufaktúra na ozdobnú a úžitkovú keramiku (fajansu). Mnohé jej výrobky dodnes zdobia niektoré maďarské múzeá. Niektorí občania mesta tvrdia, že v Giraltovciach na rozhraní 18. a 19. stor. stála výrobňa ručného papiera zo starých handier. Žiadne hodnoverné podklady o tomto tvrdení sa nezachovali, ale zachoval sa názov jednej ulice "Papiereň". Známa bola aj giraltovská tehelňa a mlyn.
Giraltovce ležia v koridore, cez ktorý niekoľkokrát prechádzali oboma smermi ruské cárske vojská - 1799, 1800, 1805 a v roku 1849. Niektorí z týchto jednotiek sa v Giraltovciach zdržali aj dlhšie. Neďaleko Giraltoviec medzi obcou Okrúhle a Radoma bola v roku 1917 v prvej svetovej vojne porazená ruská armáda. Túto udalosť mala pripomínať socha leva s hlavou otočenou na východ. Ale po vzniku ČSR v roku 1918 sa postavenie sochy zmenilo, jej hlava odvtedy smeruje na západ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
