Al-Káida s komunistami. S miernou nadsádzkou sa dá povedať, že za návrhy zákonov, ktoré prechádzajú vládou ako reakcia na problémy s vykupovaním pôdy pod investíciu Kia, by sa veru nehanbili ani Klement Gottwald s bin Ládinom.
Ale po poriadku. Aj keď ministri konečne rozhodli o vyplatení ceny 350 Sk za meter štvorcový vlastníkom, ktorí "štrajkovali" (a neprijali cenu znaleckú), problémy okolo automobilky neustávajú. Vyšlo zrazu najavo, že skúpiť treba ešte aj 170 ďalších hektárov pod prístupové cesty a podobnú infraštruktúru. Nedá sa celkom pochopiť, ako sa dalo na tento "detail" zabudnúť. Realita dneška teda je, že tí majitelia pozemkov, ktorí pred rokom predávali za 140 Sk za meter štvorcový, pýtajú dnes 400. Logicky - prečo nie, keď im odvážnejší vlastníci predviedli, že štát dokáže byť aj štedrejší. Logiku však nemá konanie Ruska, Slotu a všetkých tých Govinvestov a Žilinainvestov, ktoré s pôdou pre Kia kšeftujú: Prečo rýchlo finančne nevysporiadali aj pozemky pod infraštruktúru od tých vlastníkov, ktorí sa nebúrili? Čo oni netušili, že ak sa nepodarí vyvlastnenie, tak trhové zhodnotenie všetkej pôdy okolo Kia sa prudko zvýši? Ťažká otázka - bez odpovede.
Miesto toho, aby si obsypali hlúpe hlavy popolom, prišiel bojový tandem Rusko-Slota s humorným návrhom "odškodniť korektných majiteľov pôdy". Čiže doplatiť im "stratu", ktorú utrpeli oproti tým, čo so štátom za vyššie ocenenie bojovali a zvíťazili. Ak by "dorovnanie" dostali, pôdu pod infraštruktúru už predajú údajne za znaleckú cenu. A celkové predraženie pre štát by bolo iba 24 miliónov. To tvrdí Slota.
V stredu vláda, našťastie, tento návrh odmietla. Mikloš celkom rozumne pomenoval asi tri ozrutné problémy, ktoré by nastali: Precedens, predraženie, niet právneho titulu tak urobiť. Spomenúť si zaslúži ale najmä štvrtá prekážka - morálna: Tí vlastníci, ktorí sa neuspokojili s úradným výmerom a išli do sporu so štátom, niesli riziko prehry, náklady na advokátov i nepriazeň verejnej mienky. Bolo by predsa vrcholne nespravodlivé, ak by cena pre obe skupiny bola vo výsledku rovnaká. Určite by to bolo omnoho nespravodivejšie, ako rôzne ceny za tú istú pôdu. Námietka, že tí, čo rýchlo predali, naleteli Ruskovi a vláde, že viac dostať nemôžu, je vtipná a poučná - nabudúce nech štátnym úradníkom neveria.
Presne toto je situácia, v ktorej štát nemôže ustúpiť z princípu. Na rozdiel od situácie, v ktorej Rusko a Slota prisahali, že nad znaleckú cenu 140 Sk nikto nič nedostane. Stačilo, aby sa výstavba dostala do časovej tiesne a Kórejci znervózneli, a zrazu sa ukázalo, že celý problém trčal v zmene jednej vyhlášky. Prepísali ju za noc a - štát sa už nemusel držať znaleckej ceny, hoci skoro rok vykrikovali, že žiadna iná cena ako tá, čo povie znalec (neskôr z toho bol akýsi priemer troch znaleckých posudkov), neexistuje.
Samozrejme, tlieskať účelovým zmenám podzákonných noriem sa nedá, ale - také to bolo jednoduché. Pavol Rusko miesto tohto riešenia rozpútal kolotoč vydierania, prosieb, hrozieb, mediálnych obvinení, urážok a súdnych naťahovačiek. S výsledkom, ktorý bol bez cirkusu dosiahnuteľný už pred rokom. Zaujímavé, že ešte nikto nepodal návrh na jeho odvolanie... Isteže, Kia je Ruskovo "dieťa" a bez neho by možno naozaj nebola (nevieme), ale furt existujú nejaké hranice... Alebo už neexistujú - ktovie.
Paradoxné je, že príbeh by sa odvíjal inak, keby sme na Slovensku nemali mierne nefunkčnú legislatívu o vyvlastňovaní. Ale - chvalabohu, že nefunkčná je. Zatiaľ. Daňoví poplatníci sú vždy na prvom mieste, existuje ale jedna výnimka - keď ide o základné slobody. Preto je fajn, že štát nestihol vyvlastniť majiteľov pozemkov tak rýchlo, ako potreboval pre plnenie zmluvy s Kia. Teraz to ale uteká "napraviť"; z vlády do parlamentu už pochoduje novela stavebného zákona, ktorá by zrušila pri súdnom odvolaní odkladný účinok na rozhodnutie stavebného úradu. Pekne vyzeráme - to už je skoro "bieloruský" paragraf. Nie je jasné, či by prešiel cez Ústavný súd, ak sa tam dostane; v princípe ide o to, že štátny úradník už bude nielen suverénne rozhodovať, čo je "významná investícia vo verejnom záujme", ale jeho rozhodnutie nebude ani plnohodnotne napraviteľné. Pre niekoho môže mať dom po rodičoch vyššiu hodnotu, ako stonásobok trhovej i znaleckej ceny dohromady. Zaujímavé bude sledovať cestu tejto normy parlamentom - bolo by fajn, keby sa vykoľajila ešte pred Ústavným súdom.
Je dosť zvláštne, že s investičným boomom, ktorý je známkou rozvíjajúceho sa kapitalizmu, sa vracajú komunistické recidívy pohŕdania súkromným majetkom a absolutického vzťahu štátu k občanom. Pri pohľade na anamnézu protagonistov to ale zase až tak neprekvapí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
