1945 spáchal vo svojom podzemnom bunkri v Berlíne samovraždu nacistický vodca, jeden z najväčších zločincov v histórii ľudstva Adolf Hitler.
Pre dobrovoľný odchod zo sveta sa zrejme rozhodol vo chvíli, keď pochopil, že jeho sen o nesmrteľnej tretej ríši a árijskom nadčloveku definitívne stroskotal. Hitlerovo úmrtie však podnietilo vznik legendy, že "vodca" z horiaceho Berlína utiekol a uchýlil sa do svojej údajne nedobytnej alpskej pevnosti. Túto povesť živili nielen spojenci ale aj samotný Stalin - a to aj po náleze Hitlerovho zhoreného tela. Nikoho nepresvedčilo hlásenie nacistického rozhlasu, ktorý führerovu smrť oznámil už 1. mája, ale správu okorenil množstvom neprávd. Obrat nepriniesol ani verdikt nemeckých úradov, ktoré vyhlásili Hitlera za mŕtveho 25. októbra 1956. Ešte aj o dvadsať rokov sa našli ľudia, ktorí vyhlasovali, že Hitlera videli na vlastné oči. Veľa ľudí sa domnievalo, že 30.apríla 1945 sa v bunkri nezastrelil Hitler ale jeho dvojník. A to aj napriek námietke britského majora Hugha Trevora-Ropera, povolaním historika, argumentujúceho tým, že Eva Braunová by sotva chcela umrieť s nejakým Hitlerovým dvojníkom.
Jasno do celej záležitosti priniesol až v 60. rokoch 20.storočia sovietsky historik Lev Bezymenskij, ktorý zverejnil oficiálne dokumenty o náleze Hitlerových telesných pozostatkoch a oficiálnu správu, vypracovanú sovietskymi lekármi. Hitlerov koniec potvrdila aj vojenská tlmočníčka Jelena Rževská. Od polovice 70. rokov fámy o živom Hitlerovi umĺkli. Ale až keď boli v 90.rokoch odtajnené archívy KGB, vyšlo najavo, prečo aj v Sovietskom zväze Hitlerovu smrť tak dlho zastierali povesti o jeho úniku. Stalin jednoducho odmietal uveriť, že jeho úhlavný nepriateľ je mŕtvy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
