všetci štvrtáci oddýchli a keď nie, môže sa ešte raz zamyslieť nad tým, prečo si minulý týždeň ešte raz zopakovali písomný textík z matematiky, aj keď nemali v testoch zaškrtnuté správne odpovede. Vykonávacia vyhláška k maturitám totiž hovorí, že všetci tí, ktorí vyplnili ministerstvom zadané testy (teda okrem tých už nechtiac vypracovaných), zložili túto časť maturity. Ale ďalej už radšej túto tému nebudeme rozoberať, lebo by minister froncoškolstva mohol dostať infarkt, čím by sme prišli o zábavnú komédiu, ktorá sa už onedlho rozpúta zo strany ANO a opozície pri návrhu na jeho odvolanie. Dovtedy sa radšej pozrieme na to, čo musíte urobiť, keby ste chceli patriť medzi tú lepšie zarábajúcu časť našej spoločnosti. Takže podľa nedávneho prieskumu by ste mali byť muž najlepšie okolo štyridsiatky s vysokoškolským vzdelaním a trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji. Úplne super by bolo, keby sa váš zamestnávateľ volal Slovak Telecom alebo prinajhoršom Slovnaft Bratislava, v takom prípade by ste vraj nemali doniesť domov menej ako štyridsať papierov. Nuž, hoci papier máme doma zrejme všetci, 40 litrov mesačne asi málokto, lebo podmienkam tohto výskumu vyhovuje len veľmi malé promile východniarov...
Smutní však z toho byť vôbec nemusíme, práve naopak. Keď si najbližšie budete tankovať nejaký ten benzínček alebo naftičku do svojho tátoša a bude sa vám zdať, že hoci tankujete stále za taký istý finančný obnos a nádrž je každý mesiac čoraz prázdnejšia, nemáte v nej dieru. To len firma od našich južných susedov, ktorá ma podobný názov ako vy keď prídete ožratí domov na vás slušne bohatne. Zo sídla Molu v Budapešti sa k nám predrala zaujímavá správička, že táto spoločnosť dosiahla uplynulý rok čistý zisk 35,5 miliardy Sk. Ak si túto sumu neviete predstaviť, tak pre porovnanie by tieto lóve mohli napríklad takí manželia Mojsejovci vyplácať úspešným súťažiacim vo svojej dvojmiliónovej šou po dobu 1775 rokov. Pre bežných Slovákov je však potešiteľné, že to boli práve oni, ktorí feferónom najviac prispeli na ich zlaté kľučky v kanceláriách. Slovnaft, ktorý už istý čas vlastní práve Mol, priniesol svojej materskej spoločnosti až tretinu všetkých ziskov. A to je isto pozitívny jav, z ktorého má zrejme najväčšiu radosť jeden starý ujo z Elektry, ktorý kedysi dávno chcel vytvoriť silnú slovenskú kapitálotvornú vrstvu. Najmä vďaka nemu sa Slovnaft takmer zadarmo dostal do rúk poctivých privatizérov, ktorí ho potom za niekoľko miliárd strelili Molu. A keďže jeho maďarskí manažéri dobre vedia, že Slovnaft má v rukách nielen výrobu, ale aj distribúciu pohonných hmôt, môžu si určovať také ich ceny, že z nich potom nemajú problém aj na malom slovenskom trhu vytvoriť vyše 11-miliardový zisk. Zrejme však tie ceny pohonných hmôt u nás nie sú až také strašné. A to najmä keď uvážime, že hnutie toho pána, ktorý túto nenormálnu situáciu spôsobil a rád si necháva po sebe "hádzať kreslá" od súčasného prezidenta, má stále podporu asi 15 percent Slovákov...
Náš národ je všeobecne zvláštny. Ochrancovia práv nášho pracujúceho ľudu, ktorí majú plné ústa chudobných ľudí trpiacich pod ťažkou pažbou pravicových reforiem, nám tvrdia, že na Slovensku je obrovská chudoba. Paradoxne tí istí ľudia zo Smeru, hneď po tom, čo dorečnia o ťažkej situácií ľudí žijúcich z minimálnej mzdy a sociálnej (ne)rovnosti, nasadnú do svojich luxusných autíčok a presunú sa nimi do vlastných haciend. Hoci sú oblasti, kde je naozaj zlá sociálna situácia, nie všade sa dá pojem obrovská chudoba generalizovať. Medzi chudobou postihnutých ľudí určite nepatrí slovenská odroda a menovec Miklósa Duraya Zdenko Duraj. Zdenko je jednoducho trieda, celé dni si sedí vo svojom bytíku a posiela sms-ky. Na to, by v podstate ani nebolo nič zaujímavé, teda ak odhliadneme od faktu, že Zdenka postihla mánia Superstar. Do tejto speváckej súťaže poslal 16 469 sms, čo v praxi znamená, že počas štrnástich večerov, poslal priemerne 1 176 sms. Keďže 1 sms stála 12 Sk, vášnivý hráč investoval do hry až 197 628 Sk. Jeho ťukanie sa však napokon ukázalo byť vcelku efektívne, lebo jednu z jeho esemesiek vyžrebovali a domov sa tak odviezol na 300-tisícovom aute, ktoré si tak z vyše polovice zaplatil. Aj napriek tomu však máme pocit, že keby sme si mali vybrať, či na psychiatriu odporučíme niekoho z najvyšších predstaviteľov Smeru alebo esemeskového kráľa Zdenka, bola by to Sophiina voľba...
Je to neuveriteľné, ale Košičania nezažili svoju reality show len v štvrtok a sobotu počas pohrebu istého podnikateľa, ktorý udržiaval družobné styky so svojimi kolegami z albánskej Tirany, ale o vítané spestrenie pomerne nudného týždňa sa v metropole východu postaral aj exprezident Rudolf Schuster. Presne v piatok sa strieľalo v blízkosti domu tohto budúceho kandidáta na košického primátora. Hoci Rudolf streľbu nepočul, šéf ochrankárov Ján Packa potvrdil lovcom senzácií, že z lesíka pri dome Schusterovcov bolo počuť šesť výstrelov, čo vraj policajtom referovali dobromyseľní susedia. Packa však aj podobne ako exprezident napriek svojim bohatým záznamom u pána Cibulku nevedel, kto a ani prečo strieľal, resp. či nešlo o provokáciu. Nuž, v Košiciach sa síce zvykne v poslednej dobe strieľať, ale je to trošku južnejšie ako na Čermeľskej ceste. Keď sa ale na to tak spätne pozrieme, Rudolf S. si mnohokrát vystrelil nielen z obyvateľov mesta pri financovaní rekonštrukcie Hlavnej ulice, ale v nedávnych rokoch aj z celého Slovenska. Možno však toto bol pre zmenu pokus, že si niekto chcel (neúspešne) vystreliť aj z neho...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
