nebude mať prednejšiu tému ako odvolávanie Fronca. Raz darmo - čím bližšie k voľbám, tým hojnejšiu žatvu má virtuálna politika.
Podľa všetkých zákonov logiky i prírody by totiž malo platiť, že na vyvolávanie paniky v koalícii nie je dôvod. Celá opozičná partia, vrátane SF, nemá dokopy viac ako 65 hlasov, čo je o 11 menej, než minimálne kvórum - 76 - ktoré je potrebné. Ak priradíme všetkých protikoalične profilovaných "nezávislých", tak je to na 72, 73 hlasov. Maximálne. A to v ideálnom prípade, že všetko do nohy k hlasovaniu príde - čo, samozrejme, je nereálne. Vieme, že Mečiar zariadi nejaké absencie vo vlastnom klube, keďže účasť na povalení koalície - k čomu by odstrel Fronca mohol vyústiť - by bola negáciou dvojročnej logiky politiky HZDS. A nezávislí sa chcú ako poslanci všetci dožiť konca volebného obdobia. To im síce eventuálny pád vlády ešte neznemožňuje, ale riziko by sa jemne zvýšilo. Niet teda dôvodu sa vzrušovať - tých 95 percent pravdepodobnosti, na koľko "odhadujú" Fico a spol., že Fronc padne, je v lepšom prípade prejavom psychologickej vojny a v horšom zníženého IQ. Niežeby boli zázraky apriori vylúčené - ale iba tak, na počkanie a želanie Smeru, to také jednoduché nebude.
Žilky ale pracujú. Malchárek z ANO už opäť zatrúbil do médií, že (na koaličnej rade) "sa budú snažiť presvedčiť argumentmi partnerov, aby došlo k výmene tohto ministra". Tu sa zastavme a rozmýšľajme: Keby existoval úprimný záujem ANO "presvedčiť partnerov", čiže KDH, prvá vec, ktorá by bola povinná, je neísť s tým na bubon. Z triviálnej úvahy - keby po koaličnej rade vyšli "partneri" s tým, že Fronca sťahujú z obehu, je to stopercentný jackpot ANO, ktorá na vojne Fronc-exštátny tajomník Tóth postavila jednu z priorít svojho straníckeho marketingu. Ako by mohlo KDH súhlasiť? Toto neexistuje - povie vám každý študent prvého ročníka psychológie. V politike platí základné pravidlo, že ak chcem nejaký ústupok od niekoho, nevychádzam s požiadavkou na svetlo, aby v prípade dohody nevyzeral partner ako porazený. Ako môže KDH, ktoré tri týždne bráni svojho ministra, zajtra prísť na tlačovku, obsypať si hlavy popolom a vyhlásiť - uznávame, že Fronc je zlý, sťahujeme ho. Nonsens. Minimum, aby sme verili, že "noví občania" to myslia úprimne, je, aby sa správali diskrétne.
Fakt je, že súdržnosti koalície nepomáha ani správanie SMK a SDKÚ, ktoré ostentatívne dávajú najavo, že Fronca síce podržia, ale iba preto, aby nepovalili koalíciu. Dobre, na Froncove výkony je povolená pluralita názorov. Aj autor textu si myslí, že - stačilo. (Presnejšie, mohol by odísť po dotiahnutí zákona o študentských pôžičkách.) Od koaličných partnerov je ale neseriózne vysielať signály, že je ten Fronc síce ťuťmák a nemehlo, ale KDH je KDH, čo narobíte, keď ho nepustia. Toto nie je kóšer ani fér. Ani jedna z koaličných strán nemá svoje rezorty tak hviezdne obsadené, aby mohli s čistým svedomím gestikulovať, že my by sme tomu Froncovi ukázali, kde sú dvere, keby bol náš... Úplne od veci je teória, že "v koalícii platí pravidlo, že strany nesú zodpovednosť za svojich ministrov" (Milan Hort z SDKÚ a ďalší). Oni tak síce naozaj fungujú, nemali by sa však tým aspoň chváliť - je to akoby licencia na hromadnú nezodpovednosť. Politickú zodpovednosť za činnosť celej vlády nesú štyri koaličné strany - ak sa niekomu nepáči napr. dianie v školstve, stále má možnosť odísť.
KDH je, isteže, to posledné, kto môže byť v kauze Fronca na seba pyšný (ešte horšie je na tom už len opozícia). Podpredseda Abrhan už vopred vyzval partnerov, aby nepodporili nielen odvolávanie, ale ani "tajné hlasovanie, ktoré vnáša neistotu do radov koalície, doteraz sa o odvolávaní ministrov vždy rokovalo verejne". No - tu treba povedať jednu vec: Slovensko je - s vysokou pravdepodobnosťou - jediná parlamentná demokracia, kde sa o personálnych otázkach hlasuje verejne. Tajné hlasovanie je totiž slobodnejšie, poslanec môže vyjadriť svoj názor bez obáv z možných politických následkov, pričom vysoký princíp - transparentnosť hlasovania - nie je v personálnych záležitostiach taký dôležitý ako pri zákonoch (kde je prioritným princípom právo verejnosti vedieť, čo ten-ktorý poslanec podporuje či nepodporuje).
Ako minimum by sa od pána Abrhana (a všetkých ostatných) žiadalo, že ak už nedoprajú svojim kolegom slobodu vedomia a svedomia - napr. v hlasovaní o Froncovi - aby sa deficitom resp. účelovosťou svojho demokratického vedomia aspoň nechválili a nepoburovali verejnosť. To je minimum. Optimálne by bolo tajné hlasovanie opozícii dopriať. Nielen preto, aby sa kultivovala politika, ale najmä preto, aby sa Fico a spol. na vlastné oči presvedčili, že ešte ani tak nemajú šancu.
Peter SCHUTZ
Autor: las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
