Sneh v Himalájach ovplyvňuje planktón v Arabskom mori

Napadlo by vám, že topiaca sa snehová pokrývka himalájskych veľhôr môže mať vplyv na potravinový reťazec v mori, vzdialenom od Himalájí tisícky

kilometrov? Asi nie, i keď podľa článku, uverejneného v jednom z nedávnych čísiel renomovaného vedeckého časopisu Science, sa to skutočne deje. Článok, ktorého hlavným autorom je Joaquim Goes z Bigelowho laboratória oceánológie a americkom štáte Maine, je založený najmä na vyhodnotení údajov z družíc OrbImage a SeaWiFS. Údaje z týchto družíc ukázali, že v ostatných siedmich rokoch sa koncentrácia fytoplanktónu v západnej časti Arbského mora zvýšila o 350 %. Tento nárast sa dáva do súvisu s úbytkom snehovej pokrývky v oblasti juhozápadnej Ázie a Himalájí v zimnom a jarnom období. Zmenšenie snehovej pokrývky viedlo k väčším rozdielom teploty i atmosférického tlaku medzi indickým subkontinentom a Arabským morom. Rozdiely tlaku sú generátorom monzúnových vetrov, ktoré premiešavajú vodu v západnom Arabskom mori. Toto miešanie vedie k zlepšeniu podmienok pre rast malých plávajúcich rastliniek, nazývaných fytoplanktón. Fytoplanktón je považovaný za základ morského potravinového reťazca. "Zmeny klímy a globálny ohrev spôsobujú pokles snehovej pokrývky nad oblasťou Eurázie, najmä v Himalájach. S týmto poklesom súvisí zmena v charaktere vetrov a nárast množstva fytoplanktónu v Arabskom mori, čo môže mať ďalekosiahle následky pre ekosystém celého regiónu," hovorí J. Goes. Mechanizmu vzájomného pôsobenia medzi eurázijským kontinentom a Arabským morom je relatívne jednoduchý. Keď je v zime a na jar Eurázia (Európa s Áziou) len málo pokrytá snehom, pohlcuje zemský povrch viac slnečných lúčov a menej ich odráža späť do vesmíru. V dôsledku toho sa zemská hmota v lete viac zohrieva, čím sa vytvára väčší teplotný rozdiel medzi vodou v Arabskom mori a indickým subkontinentom. Tento teplotný rozdiel je zodpovedný za rozdiel tlaku nad oceánom a nad pevninou, pričom nad Indiou vzniká systém nízkeho tlaku, zatiaľ čo nad Arabským morom panuje vysoký tlak. Tento rozdiel je generátorom vetrov, ktoré od júna do septembra vanú z juhozápadného Arabského mora k subkontinentu, ktorému prinášajú vlahu. Tieto vetry sú známe ako letné monzúnové vetry. Pokles snehovej pokrývky, pozorovaný od roku 1997, viedol k väčším teplotným rozdielom medzi súšou a morom v letnom období. V dôsledku toho zosilneli prízemné vetry nad Arabským morom, čo viedlo k intenzívnejšiemu premiešavaniu morskej vody, pričom sa na povrch dostáva studenšia voda, bohatšia na výživné látky. To vytvára ideálne podmienky na rast fytoplanktónu pozdĺž pobrežia Somálska, Jemenu a Ománu. Podľa Goesa môže nárast fytoplanktónu zvýšiť množstvo rýb a tým aj úlovky rybárov, ale príliš veľký nárast futoplanktónu už môže poškodiť celý ekosystém. Prílišné množstvo fytoplanktónu môže totiž viesť k úbytku kyslíka v morskej vode, čo napokon môže spôsobiť pokles populácie rýb. A aký si z toho všetkého môžeme urobiť záver? Jeden zo záverov je, že na našej matičke Zemi všetko so všetkým súvisí a že teda ak ľudstvo svojou činnosťou ovplyvní niektorý parameter nášho ekosystému, dôsledky takejto zmeny sa môžu prejaviť na iných parametroch a na úplne inom mieste našej planéty.