sudcovia a policajti za krádež rokov.

Skupina zlodejov postupne vykrádala byt a sklad v suteréne domu istého plukovníka na Komenského ulici. Zlodeji boli úradníkmi štátnych orgánov a spolupáchateľom bol človek, ktorý mal celý plukovníkov majetok strážiť so zbraňou. Na čele zlodejskej bandy bola žena, úradníčka mestského úradu, jej manžel a rotmajster, ktorému plukovník dôveroval. Kradli nábytok, najmä štýlový, starožitnosti, umelecké predmety, šatstvo, bielizeň a suma presahovala dva milióny korún, čo bolo v tom čase veľmi veľa. Všetky ukradnuté veci popredali v Košiciach, aj v iných mestách, v čom im pomáhali priekupníci.

Ďalší prípad je z obce Jastrab pri Lipanoch. Jej obyvatelia sa dohodli, že je zbytočné platiť dane a tie, ktoré už zaplatili do obecnej pokladnice, si vezmú od richtára späť. Asi sto mužov a žien obkľúčilo richtárov dom a niekoľkí vtrhli dnu. Richtárovi sa vyhrážali zabitím, ak im ihneď nedá peniaze. Richtárovi neostávalo iné, iba vydať rozguráženým občanom dvanásťtisíc korún. Začali si ich deliť, čo sa neobišlo bez hádok ani bitky, až kým neprišli žandári, po ktorých dal poslať richtár. Zistili, že vodcom lúpežníkov bol istý Ján Molnár a ten si od každého občana strhol ako poplatok za nápad a za unúvanie jednu korunu. Žandári u neho našli päťtisíc korún, teda poriadne gazdov okradol. Odôvodnil to tým, že nemal drobné, aby každému vydal. Gazdovia - lúpežníci vyhlásili, že to, čo urobili, bolo iba zo špásu, podľa toho, čo čítali v novinách. Chceli iba vyskúšať, či je to tak aj naozaj. Súd každému za špás vymeral odmenu vo forme pokuty v trojciferných číslach.