zlúčenie a Slovenská ľudová strana mala verejné zhromaždenie vo Vranove. Plagáty ohlasovali "osobnú účasť vodcu SĽS pátra Hlinku". Na zhromaždenie prišli nikým nepozvané aj iné politické strany. Počas Hlinkovho prejavu došlo aj k šarvátkam a nebyť polície a tiež vojska, nebolo by možné udržať poriadok. Hlinka vyhlásil, že je snaha o zblíženie Maďarskej kresťansko-sociálnej strany so Slovenskou ľudovou stranou. Za to ho chceli Vranovčania inzultovať, v čom im zabránili jedine žandári. Podľa písomnej i oficiálnej správy tlačovej kancelárie musel Hlinka zostať vo Vranove až do večera a keď stíchli ulice, vtedy sadnúť do auta, ktoré ho malo doviezť z Vranova. Lenže, ako naschvál, auto sa v jednej obci pokazilo (neuvádza sa v ktorej) a tam musel vodca SĽS prenocovať.
Vranov nad Topľou si pripomína 735. výročie prvej písomnej zmienky. Od roku 1414 sa vyvíjal ako zemepanské mestečko a bolo strediskom panstva patriacemu šľachtickým rodom. V 17. storočí sa vo Vranove n/T konali stoličné zhromaždenia, v roku 1831 bol jedným zo stredísk Východoslovenského roľníckeho povstania.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
