a v Taliansku vznikli gladiátorské školy, kde sa ho môžu po tvrdom a náročnom tréningu ovládať.
Slovo gladiátor má pôvod v latinskom "gladinis", žiže meč a gladiátorom sa stal vojnový zajatec, odsúdenec alebo otrok, ale aj slobodný občan a neskoršie školený zápasník, ktorý bol vycvičený v boji s ostrými zbraňami a vystupoval v bojových hrách na život a na smrť. Gladiátorské hry boli obľúbenou zábavou v antickom Ríme. Svoj pôvod majú u Etruskov a do R9ma sa dostali v 2. storočí pred n. l. Spočiatku sa konali ako súčasť pohrebných slávností, čo bola náhrada za ľudské obete. Masovo sa začali gladiátorské hry poriadať za vlády Gaia Júlia Caesara a po dostihoch sa stali najobľúbenejšou zábavou vtedajšej spoločnosti. Obrovské amfiteátre vybudovali vo všetkých rímskych provinciách, aj na africkom kontinente. Kto bol na dovolenke v Tunisku, mal možnosť prezrieť si v meste El-Jem amfiteáter - druhý najväčší po amfiteátri v Ríme - kde sa okrem hľadiska a arény zachovali aj podzemné priestory pre gladiátorov a dravú zver. Krutosť, s akou sa s gladiátormi zaobchádzalo, bola príčinou vzbúr ako napr. Spartakova vzbura. Hry boli niekoľkokrát zakázané (v r. 202 ich zakázal cisár Septimus Severus), ale pokračovali až do roku 324, kedy ich definitívne zakázal vo Východorímskej ríši Konštantín I. Veľký a západorímsky cisár Honorius ich zrušil na začiatku 5. storočia.
Gladiátorské hry boli veľmi obľúbenou zábavou cisára Nera (vládol v rokoch 54 - 68 n. l.) a Domitiana (81 - 96 n. l.), pričom s obľubou obaja sledovali zápasy žien - gladiátoriek. O tom, že v arénach bojovali aj ženy, sa vie málo. Autentický záznam o tom je na kamennom reliéfe vystavenom v Britskom múzeu v Londýne. Kto bol v múzeu, mohol si prezrieť túto mramorovú pamiatku zobrazujúcu zápas dvoch žien s dýkami a štítmi, v prilbách. Volali sa Amazon a Achilia a bojovali v amfiteátri v Halikarnase (dnes Bodrum), v antickom meste na juhozápadnom pobreží Turecka. Tento reliéf je jediným výtvarne stvárneným ženským zápasom, hoci ich bolo veľa. Najmä za čias Nera, ktorý dokonca nútil bohaté Rimanky, manželky senátorov, aby bojovali ako gladiátorky v aréne a ringu. Ony, rovnako ako profesionálne gladiátorky, nemali u obecenstva protekciu, pokiaľ išlo o život.
Ženy - gladiátorky, rovnako ako muži, zápasili aj v rímskej provincii Britannia na územné dnešného Anglicka. Sú o nich skromné zápisy v kronikách na rozdiel od mužov gladiátorov. Nedávno archeológovia pri vykopávkach v Londýne objavili na starovekom cintoríne úplne na okraji, kde pochovávali sociálnych vydedencov hrob, bohato vybavený kadideľnicami, lampami a rôznymi predmetmi potrebnými na bohatú hostinu, ako aj kosti kačiek, holubov, figy, ďatle, mandle... Na lampách, ktoré mali mŕtvym svietiť na cestu do podsvetia, sú vyryté výjavy zo zápasu a umierajúci gladiátor. O tomto objave uverejnil podrobnosti kanadský časopis Discover. V Londýne odkryli aj pozostatky amfiteátra z 1. storočia s kapacitou 6 - 7-tisíc miest. Svedčí to o obľúbenosti gladiátorských hier.
Reliéf z múzea je názornou ukážkou, ako boli gladiátorky oblečené, aký bol ich výstroj a podľa odborného výkladu sa ničím nelíšil od mužského veľkého dreveného štítu lemovaného plsťou robustných chráničov, brnenia z kovových článkov na rukách, od ťažkej prilby podloženej filcom. Pri údere mal kov chrániť lebku pred prerazením, filc mal zabrániť strate vedomia a sať pot. Všetko toto na gladiátorke vážilo asi pätnásť kíl. Bronzové prilby skrývali tvár z psychologických dôvodov, aby súperi nevedeli, s kým bojujú, aby sa nespoznali z gladiátorskej školy alebo neboli dokonca priatelia. Achilia a Amazonia bojovali s krátkymi dýkami, určenými na bodanie alebo vrh a ich výstroj používala stredná hmotnostná kategória.
Žena - gladiátorka, ktorej hrob odkryli v Londýne a ktorú nazvala anglická tlač Gladiatory Girl (dievča gladiátorka), bola podľa vybavenia hrobu pôvodne otrokyňa, z ktorej sa stala bohatá slobodná žena - gladiátorka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
