tituly majstrov sveta v rely, ich Mitsubishi Lancer Evo 3 dominovalo. Seppo Harjanne (na snímke) bol počas víkendu momentálne v Púchove, na 36. ročníku Rallye Matador Tatry pôsobil vo funkcii športového komisára. Debatu s ako sa ukázalo príjemným a inteligentným spoločníkom sme si nenechali ujsť.

Ako sa vám páči na Slovensku?

"Ďakujem. Je tu fajn. Pekné počasie, príjemní ľudia okolo mňa a dobrá rely. Cítim sa tu výborne."

Váš pohľad na súťaž a na trate?

"Bola náročná. Trate technické, všetko si musíte poctivo zapisovať do knižky. Vidím, že organizácia je na vysokej úrovni, všetko je dobre pripravené."

Boli ste z niečoho prekvapený? Zaujalo vás niečo?

"Ani nie. Z čoho? Rely je rely, ťažko ma na ňom môže niečo prekvapiť. Ale ak by som mal vyzdvihnúť niečo, čo ma zaujalo, tak je to hlavný sponzor podujatia spoločnosť Matador. Urobila na mňa dojem. Vidieť, že tu niečo znamená a vidieť i to, čo robí pre rely."

Boli ste resp. môžeme hovoriť, že stále ste, veľkou osobnosťou svetového rely. Získali ste spolu s Tomi Mäkkinenom tri tituly majstra sveta. Boli práve ony tými najsvetlejšími momentmi vašej kariéry?

"Ajáj! Tak to je ťažká otázka. Vážne. Ja som zažil množstvo svetlých i horších okamihov a úplne vážne, nerobil som v nich nejaký poriadok, nezaradzoval som ich na to či to miesto."

A čo tie najhoršie?

"Hmmm... Veľká nehoda na San Remo, havaroval som spolu s Tomi Mäkkinenom, bolo to v roku 1996. Mal som potom problémy, tri mesiace som stonal s chrbtom. Ale nebolo to nič vážne, som v poriadku."

V tom roku ste sa stali majstrom sveta.

"Áno. Napriek tomu."

Boli ste spolujazdcom niekoľkých zaujímavých pretekárov. Jazdili ste s Timo Salonenom, Tomi Mäkkinenom a Juha Kankunenom. Môžete ich porovnať? Po stránke ľudskej i jazdeckej?

"Ufff... Musím najprv povedať, že s Kankunenom som nejazdil veľa, bolo to na pár podujatiach. Začínal som so Salonenom, štartovali sme doslova od nuly. Náš vzťah už nebol položený v rovine jazdec spolujazdec, tú hranicu to presiahlo. Preskákali sme toho spoločne veľmi veľa a boli sme výbornými priateľmi. Rozumeli sme si i mimo auta. Ako som ho vnímal ako jazdca? Jazda s ním, to bol relax, jazdil so srdcom, povedal by som až živelne, mal to precítené. Tomiho som veľmi rešpektoval, bola to skutočná jazdecká hviezda, s ktorou som zažil veľmi úspešné obdobie. Ako jazdec bol celkom odlišný od Tima Salonena, bol takým analytikom, staval na podrobnom plánovaní, na všetko sa poctivo pripravoval, bol to detailista."

Počuli sme, že takáto charakteristika sedí i na vás.

"Samozrejme. Bol som spolujazdcom, od toho sa to predsa očakáva. Jazdec je umelec, spolujazdec úradník."

Ste s nimi v kontakte?

"Áno, samozrejme. Najviac s Juha Kankunenom."

Kto zo súčasnej svetovej elity je vaším obľúbencom, tým, na ktorom si zgustnete?

"Francúz Sebastien Loeb je asi tou najvyššou momentálnou kvalitou a musím ho uznávať. Ale mňa osobne oslovila cesta, po ktorej sa vybral Petter Solberg. Myslím si, že je viac otvorený smerom k svojmu športu, dáva doň viac srdca, viac citu. Je skutočne dobrým vyslancom svojho športu, myslím tým i na jeho ľudské kvality."

Hypotetická otázka. Ak by sa posádka Tommi Mäkkinen Seppo Harjanne mohla presunúť do súčasnej éry víťazila by?

"Cha, cha, cha... Tak to je otázka! Na to sa nedá odpovedať. Je iná doba, iné autá, iní pretekári. My sme však stále bojovali o víťazstvá..."

Ak sa pozriete spätne na svoju kariéru v rely... O čom to bolo? O sláve, peniazoch, víťazstvách, adrenalíne, o splnení chlapčenského sna?

"Ďalšia ťažká otázka. Asi ide o mix všetkého, o cestu, po ktorej chcete ísť. Chcel som predovšetkým jazdiť, chcel som to skúsiť. Peniaze? Keď som začínal, nemal som takmer žiadne. Robil som jednoducho to, čo som chcel robiť. Tie veci okolo ma až tak nezaujímali."

Úplne na záver. Typický Fín vraj zvládne veľa vodky, jazdí či na dvoch či na štyroch kolesách veľmi rýchlo a má rád hokej. Ako ste na tom vy? Teda, jednu kategóriu, tú ktorá sa týka jazdenia, ovládame, takže stačí charakterizovať zvyšné dve.

"Asi nie som typický Fín. Čo sa týka vodky, tú nepijem vôbec. Nemám ju rád, nie je to nič pre mňa. Ak si už niečo dám, tak radšej koňak. A čo sa týka hokeja? Nie som doň nejako entuziastický. Nepôjdem na majstrovstvá sveta, nepôjdem kvôli zápasu do hokejovej arény. Pár zápasov som už síce videl, ale za hokejom nepobežím..."

Autor: Miro KEREK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.