Kádeháci si síce vymohli lojalitu SMK i SDKÚ, neboli by to však "noví občania", keby nenapínali. Oni sa ešte rozhodnú, ako sa zachovajú pri vyslovovaní nedôvery resp. dôvery (oboje prichádza do úvahy), až v pondelok. A potom oznámia (stavme sa, že na mimoriadnej tlačovke). Najsmutnejšie na predstavení je, že v hlbokom tieni rozpočítavania hlasov za a proti Froncovi zostáva jeho tzv. pôžičkový zákon, ktorý zavádza mierne spoplatnenie vysokého školstva. Z priamych i nepriamych signálov iba preniká, že koalícia na túto reformu, resp. prvý krok k nej, už potichu rezignovala. Asi s tým leitmotívom, že KDH a Fronc môžu byť radi, ak odvolávanie prežijú...
Správanie ANO je politicky infantilné a trápne. Ak platí v koalícii (veľmi nesprávna) zásada, ktorú uznala aj ANO, že výlučnú politickú zodpovednosť za svojich ministrov nesú materské strany, tak nemajú žiadny nárok na vydávanie zvukov typu, že "zvážime všetky možnosti" (Pavol Rusko). Lojalita sa v takomto prípade vzťahuje aj na vyslovovanie dôvery, ktoré je viazané na poslaneckú interpeláciu. A - ako si všimol aj podpredseda Malchárek - "má iba morálny charakter, minister z funkcie nemusí odísť, iba sa na neho vytvára tlak". Oni, ANO, majú úplnú slobodu vytvárania tlakov - napríklad na koaličnej rade alebo bilaterálne v kuloároch. Koalícia je koalíciou práve preto, aby v parlamente vystupovala so spoločnými stanoviskami v zásadných politických otázkach. Snaha čo najviac mediálne speňažiť aféru Fronca ústi až do verejného konfliktu ústavného princípu a politickej lojality; ak niekto neustále vykrikuje, že nemá dôveru k ministrovi a napokon sa nepridá k vysloveniu nedôvery (akože sa nepridajú - to je jasné), musí sa nastoliť otázka, či si pamätá na poslanecký sľub, v ktorom sa zaväzuje, že bude vždy hlasovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
Debata o "morálnom tlaku" na Fronca je pritom navýsosť nemorálna a pokrytecká. Okolo psích kusov, ktoré vyrábal Pavol Rusko s kórejskou investíciou, našľapovali všetci v koalícii po špičkách len preto, aby nepraskla šnúrka na gatiach. V KDH tiež mohli začať kampaň na tému predraženého výkupu pozemkov, nehorázne nevýhodného znenia zmluvy s Kia či porušovania informačného zákona v súvislosti so zmluvami ministerstva hospodárstva všeobecne. (O vyvlastňovaní pomlčme - s tým v KDH problém nemajú.) Boli ale ticho a mlčaním prešli aj štvormiliónovú dotáciu rodinnému podniku podpredsedu ANO (ktorá bola MH vrátená), zhodou okolností presne v čase prezidentskej kampane, v ktorej Ľubo Roman kandidoval. Pričom zaujímavé je, že zákonný strop na výdavky v kampani bol - 4 milióny. Aká náhoda!
Tým nie je povedané, že Rusko musí zajtra odstúpiť - také a horšie veci dnes vystrája každý druhý minister v Európe. Povedané je iba toľko, že je vrchol pokrytectva, ak ANO zrazu vystupuje ako strana, ktorá stráži ministerskú etiku a kompetenčnú latku. Nenáročné prostredie na výkon a obrovské rozdiely vo výsledkoch jednotlivých rezortov nikto nemôže obhajovať. Nemuselo to tak byť, keby ANO striedala napr. Rudolfa Chmela o dva roky skôr ako v máji 2005. Ukázala by tichý precedens, po ktorom by malo KDH omnoho ťažšiu rolu pri obrane Fronca. Teraz je to len a iba šaškáreň, snaha upútať pozornosť, zviesť sa na verejných náladách a vyťažiť z nich čo najviac.
Vrcholom predstavenia je spochybňovanie zákona o pôžičkách (spoplatnení VŠ štúdia), kam sa až zotrvačnosťou dostali. Dva roky pritom normu podporovali, na čele s exštátnym tajomníkom Tóthom. Vyhlásenie Ľubomíra Lintnera, že "neviem, či mám mať dôveru k vysokoškolským poplatkom, ak sledujem, ako dopadla maturita", ilustruje bezprizornosť politiky ANO i tohto skvelého človeka. Nájsť vzťah medzi zákonom a zmätkami v tlačiarni, to chce nemalú kombináciu fantázie, zlosti a malosti. Fakt je taký, že viac ako stovka pozmeňovacích návrhov pred druhým čítaním zákona veští, že skončí ako odpadkový tovar, ešte aj keď bude schválený.
Keďže sa emisári ANO odmietli jednoznačne za Fronca postaviť, kádeháci údajne obratom vyslovili nedôveru Ruskovi a Zajacovi. Prečo nie? Až ANO Fronca nezhodí - akože ho nezhodia - aj oni nedôveru odvolajú. Dôležitý zákon síce neprejde, a ak áno, tak v zmrzačenej podobe, všetci sa ale budú tváriť ako víťazi. Jedni preto, že prežili a Fronca si zachovali (otázka, že načo komu ešte tento minister bude, nikoho nezaujíma), druhí preto, že si privlastnili na úkor koaličného partnera veľkú tému a dobre sa na nešťastí druhých priživili. A budú netrpezlivo čakať na najbližšie UVVM, MVK a Focus, že čo to všetko porobilo s ich obľúbenými preferenciami. Tak sa robí na Slovensku politika.
Peter SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
