podpredseda Smeru Paška je definitívne hráčom vo veľkej politike.
Na začiatku bol obvyklý kopanec Smeru, ktorý vyzval Dzurindu, aby prišiel diskutovať do verejnoprávnej televízie o "záhadnom financovaní SDKÚ, najmä pokiaľ ide o prevzatie 22-miliónového dlhu". To je klasika - takúto burinu expeduje hovorkyňa Glendová na agentúrny okruh päťkrát do týždňa. Normálny človek to ani nečíta, len zíva a stráži si cholesterol. Do koša to odhadzujú i v SDKÚ. Preto prekvapila reakcia jej tlačovej služby: Výzva prichádza údajne iba pár dní "po tom, čo SDKÚ nereagovala na zákulisné ponuky Smeru rokovať o povolebnej koalícii". V tejto chvíli bolo jasné, že deň iba začína a že sa ide na kopije. Ďalšou depešou do agentúry obvinil Fico premiéra z hovorenia nezmyslov a nesvojprávnosti, na čo Dzurinda odpovedal už mimoriadnou tlačovkou, kde vykreslil až do intímnych - údajných - detailov návštevu podpredsedu Pašku na Úrade vlády, kde mal tento ponúknuť SDKÚ spoluprácu "od týchto chvíľ až do volieb". Vzápätí Paška rozoslal po okruhu vyhlásenie, že je mu ľúto, že "pán premiér klame" a on bol na Úrade vlády len ako predseda zahraničného výboru, lebo chcel rokovať o európskej ústavnej zmluve....
Isté je toľko, že jeden z nich nehovorí pravdu. Veľmi sa ale nebude mýliť ani ten, kto si trúfne tipovať, že klamú obaja. Premiér by mal predovšetkým zosúladiť svoju verziu spolupráce "od týchto chvíľ až po voľby" s letákom Tlačovej služby SDKÚ, kde sa píše o "povolebnej koalícii". Racionálne je pritom uvažovať, že v takejto citlivej veci hovorcovia nekonajú na vlastnú päsť, takže tu máme dve významne sa líšiace interpretácie samotného premiéra. Ani Pavol Paška si ale nemôže nárokovať vysoký kredit; jeho verzia, že prišiel rokovať o európskej ústavnej zmluve, je vieryhodná ešte podstatne menej, ako nedávne vysvetľovanie iného poslanca Smeru Hanzela, ktorý sa vyskytol na tom istom mieste asi pred mesiacom iba preto, aby Dzurindovi daroval svoju najnovšiu knihu (a potom sa rozprávali hodinu "o umení"). Predstava, ako Paška debatuje s Dzurindom o euroústave, nedáva zmysel politicky, vecne ani akosi ľudsky. To je dokument, na ktorom sa v NR SR nedá ani čiarka meniť a obe strany súhlasia s ratifikáciou v parlamente. Neexistuje jediný dôvod, aby predseda ZV NRSR vyhľadával kvôli euroústave premiéra. Ak by niečo - nedá sa predstaviť čo - mu malo byť nejasné, má vo výbore člena SDKÚ.
Vieme teda zaujímavú novinku; nielen poslanci, ale dokonca vysokí funkcionári Smeru chodia za Dzurindom. Kým bola reč iba o Hanzelovi, dalo sa špekulovať, že na Úrade vlády je za seba - keďže na listine Smeru už zrejme nebude (hlasovanie o zdravotníckych zákonoch a spoplatnení VŠ). Teraz je evidentné, že Smer kontakt s premiérom vyhľadáva. Nie je v tom nič nelogické; izolovali sa skutočne vzorovo a vyzerá to tak, že aj 35-percentný Smer môže v septembri 2006 zakotviť v opozícii. Fico sa preto môže snažiť o dvojitú hru - jednu pre publikum a druhú v zákulisí.
To ešte vôbec neznamená, že pravdu a iba pravdu hovorí Dzurinda. Paška skutočne mohol iba navrhnúť koordinácie niektorých hlasovaní (Mečiarove amnestie) a nejakú formu komunikácie. Alebo tak podobne - budeme sa verbálne ničiť, ale dohodnime sa, že po septembri 2006 platí hrubá čiara. To by sa na Fica celkom podobalo. Napokon, aj Dzurinda hovorí, že Paška sa zaujímal, či "sú možné medzi ich stranami ešte nejaké rokovania". To by bolo aj v poriadku, rokovania je čosi celkom iné ako "spolupráca" či dokonca "koalícia". Ale opäť - kvôli tomu sa treba stretnúť medzi štyrmi očami?
Zaujímavé je čosi iné; odkiaľ vedel Mečiar o Hanzelovi? Predseda HZDS to totiž bol, ktorý prvý vytrúbil, že Smer ponúkol koalíciu SDKÚ na základe Hanzelovej návštevy, pri ktorej však on osobne prítomný byť nemohol. Sú vzťahy SDKÚ-HZDS už v takom pokročilom štádiu, že Mečiar má informácie z Úradu vlády z prvej ruky? Pozoruhodné proste je už to, že údajné chúťky Smeru, o ktorým hovori včera predseda SDKÚ, už pred mesiacom prezentoval predseda HZDS. Vtedy sme sa smiali, dnes nemôžeme.
Za všimnutie stojí ešte jedna vec. Keby tradičná provokácia Smeru nebola o financovaní SDKÚ ale čomsi inom, nič sa nedozvieme. Ak chcete vytočiť Dzurindu do červena, recept je jasný - treba sa pýtať na 22 miliónový dlh, ktorý ktosi za SDKÚ prevzal. Veľká otázka je, prečo práve po tejto téme Dzurinda exploduje a nechce sa rozprávať s nikým na svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
