Z trónu rovno na vrcholnú scénu

Sportnet|9. máj 2005 o 00:00

Košice Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia boli Košice po Bratislave a Prahe tretím najvýznamnejším futbalovým centrom v Československu.

Mužstvá z hlavného mesta stratili po desaťročiach nadvládu, majstrovské žezlo mali v rukách NV teda predchodcovia dnešného Slovana a Košice iba vlastnými chybami prišli o titul, ktorý chytalo Dynamo ČSD do svojich rúk. To však nebolo zďaleka všetko, lebo metropola východu vládla na mládežníckom tróne tak suverénne, že v rokoch 1951 1954 pod rôznymi názvami vyhrávala v kategóriách mladšieho a staršieho dorastu pomaly všetko, čo sa dalo, zdobilo ju až šesť zlatých majstrovských kovov. Kým seniori Dynama ČSD prišli v päťdesiatom prvom o majstrovskú gloriolu až vo chvíli, keď odbíjalo dvanástu, mladší dorastenci pod vedením trénera Ladislava Palečka vystúpili na trón. Keďže sa hovorí, že vychovať z ktoréhokoľvek kádra pre vrcholný futbal jedného až dvoch hráčov je úspechom, málokto vtedy predpokladal, že z tohto kolektívu si postupne zahrá až 12 hráčov I. ligu! Konkrétne to bol brankár Magyar, ďalej Lovacký, Czeszciczky, Pintér, Skubík, Kánassy, Lenárt, Mravec, Kozák, Dolinský, Schwarz, Felszeghy a z ostatných Plaus, Jančík, Bacso, Varga, Sopko, Ficery, Hustáty, Hanigovský a Tehel obliekli druholigový alebo divízny futbalový dres.

Najúspešnejším mládežníckym brankárom tohto obdobia bol košický rodák Tibor Magyar (nar. 9. mája 1935). K spomínanému úspechu pridal o rok neskôr stále v drese Dynama ČSD druhý a v 1953 už vo farbách Lokomotívy ako starší dorastenec tretí titul. Lenže v knihe "Československý fotbal v číslech a faktech", ktorú považoval bývalý Čs. futbalový zväz za oficiálnu pre štatistické podklady, došlo pri častých zmenách názvov košických klubov k chybe, keď v roku 1953 mladších dorastencov OUPZ č. 2 Košice na čele s Kvašňákom označil autor za hráčov Lokomotívy, pričom káder železničiarov vynechal, a tento fakt sa v takejto podobe dostal do viacerých kníh. Jeden zo žijúcich aktérov Štefan Vargovčík zhodou okolnosti bol majstrom v dresoch mladšieho a staršieho dorastu OUPZ č. 2, ktorý tvoril vlastne zásobáreň VSS však nás upozornil, že titul v drese Lokomotívy z roku 1953 patrí brankárovi Magyarovi a ďalším nemenovaným, čím urobil pre futbalovú históriu dobrý skutok a pomohol dať na pravú mieru jednu z mnohých nejasnosti a vygumovať nepresnosť. Pre tohto šikovného gólmana to bol ináč mimoriadny futbalový ročník, pretože ho dovŕšil majstrovským hattrickom a z dorasteneckého kádra skočil oboma nohami do I. ligy. Jeden z veľkých hráčskych snov sa mu splnil nečakane rýchlo. Na druhej strane však aj v smoliarskom období, keď Košice zo seniorského vrcholu padli do priepasti. V roku 1952 totiž Dynamo ČSD z I. ligy zostúpilo a hneď na to ho nahradila Lokomotíva. Lenže v čudnom ročníku, v ktorom štartovalo 14 celkov zohral každý s každým len jedno stretnutie. A pretože po zostupe v päťdesiatom druhom z Košíc odišli, alebo prestali hrať Beller, Zibrinyi, Hučka, Gajdoš, Ivan, Weiss a neskôr aj Fecko a ďalší, popri kozákoch Iľkovi, Pollákovi, Greškovičovi a Nepkovi ostala hlavne talentovaná, ale neskúsená mladá garda. Napokon, jasnou rečou to prezrádza aj vtedajší hráčsky káder, ktorý pod vedením trénera Alexandra Ivanka tvorili: Škultéty, Magyar Iľko, Czeszciczky, Gašparík (bol aj výborným basketbalistom), Delejší, Nepko, Lovacký, Vaško, Košč, Kánássy, Pollák, Greškovič, Zákršmid, Dávid, Lenárt, Dubiel a len krátky čas aj F. Fecko, ktorý potom so Zibrinyim a J. Gajdošom obliekali zelenobiely ligový dres Prešova. Nuž, prejavilo sa to napokon neslávne, keď Lokomotíva z 13 zápasov vyhrala iba dva 3:1 nad Slavojom Liberec a prekvapujúco 3:2 nad Slovanom a keďže remizovala iba s Jiskrou Gottwaldov 1:1 získala len 5 bodov a so skóre 12:41 opustila vrcholnú súťaž. V takomto ročníku nemohol mladý brankár Tibor ťahať horúce gaštany z ohňa, ale aj tak dostával takmer rovnakú šancu ako zrelší a o šesť rokov starší gólman Škultéty. Napokon, "Morgó" ako spoluhráči Magyara na ihrisku a mimo neho kamarátsky oslovovali odchytal šesť ligových zápasov. Z nich bol na vrcholnej scéne pre mladého gólmana vari najnezabudnuteľnejší duel so Slovanom. Favorit z bratislavského Tehelného poľa hral 2. augusta 1953 v Košiciach do prestávky 1:1, ale po nej sa železničiari vybičovali k veľkému výkonu a vyhrali 3:2 v zostave: Magyar Iľko, Vaško, Czeszciczky, Lovacký, Nepko, Kánássy, Lenárt (Brodík), Dávid, Dubiel, Greškovič. Sieť súpera rozvlnili dvoma gólmi Lenárt a jedným Kánássy, za Slovan strieľali Pažický a Trenčiansky. Ak tieto riadky číta niektorý z divákov tohto duelu, zrejme si spomenie na situáciu, keď za stavu 3:2 obranca Czeszciczky akrobatickým zákrokom vykopol loptu z bránkovej čiary, čo bola predzvesť tejto senzácie. Košický brankár mal z neho o to väčšiu radosť, že mu v spomínanom momente pomohol obranca, ktorý bol jeho veľkým, ba možno najväčším, priateľom. Potom však prišiel smutný a neodvratný zostup. Otrasená Lokomotíva po vypadnutí z I. ligy nezvládla v košickom derby so Spartakom VSS ani ďalšiu futbalovú kalváriu a klesla až do krajskej oblastnej súťaže. Známy košický lekár Lokomotívy a neskôr aj 1. FC MUDr. Ján Michalko o tomto gólmanovi povedal: "Mal jedinú chybu, že na brankára mal nižšiu postavu, možno nebol vysoký ani 180 centimetrov, ale na druhej strane zasa imponoval nevšednou bystrosťou a veľkou spoľahlivosťou. Medzi spoluhráčmi bol

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Z trónu rovno na vrcholnú scénu