kritizovať, iba ju chválila. Napriek tomu sa ocitla na ohrozenej priečke spolu s Danielou Edlingerovou. Keď dostala príležitosť obhájiť sa pred Džonym víťazom večera, aby ju vrátil späť do hry, nebojovala. Povedala, že pre ňu sú aj iné veci dôležité, nech teda rozhodne tak, ako to cíti. Vlastne sa sama ponúkla. Hneď na druhý deň sa ponáhľala na prijímačky do Brna. Krátko po skončení súťaže sa Jana rozprávala s novinármi.
Ako vám vyšlo tento finálový večer?
- Zatancovala som, ako som zatancovala. A ľudia, porota, dokonca aj rodičia mi povedali, že to bolo vynikajúce. No tu už možno nejde ani tak o tanec, ale o sympatie ľudí.
Prečo ste v záverečnej reči u Džonyho ešte nezabojovali?
- Viem, že som sa mu viac-menej ponúkla sama, nech ma vylúči. Pretože viem, že Daniela urobí všetko pre tanec, miluje ho, živí ju, a tak bojuje. Ja nie. Myslím si, že keď nie ste na Slovensku úplná špička, tak vás tanec neuživí. Pre mňa sú dôležité aj iné veci.
A čo teda chcete, keď nie tancovať?
- Mať nejakú istotu, chcem mať ten titul pred menom, pokračovať v rodinných šľapajach. Určite by som chcela vyštudovať ekonómiu. Pretože v tanci je to tak, že sa môže stať akákoľvek nehoda, úraz a skončili ste.
A nie je vám ľúto? Nevzdali ste to príliš ľahko?
- Samozrejme, možno by som chcela ostať v súťaži dlhšie kvôli ľuďom, ktorí mi budú veľmi chýbať. Ale asi to beriem skôr ako pozitívum. Za chvíľu mám maturity, čakajú ma prijímačky. A v podstate som sa aj chcela vrátiť domov.
Prečo?
- Pretože tí ľudia, ktorí ma tam obklopujú, aj tí doma, aj v škole, sú tí najzlatší ľudia, akých mám.
Čo vám súťaž dala?
- Dala mi strašne veľa skúseností, veľa vecí som zistila. Napríklad to, že nemôžem tancovať z donútenia. Musím si tancovať pre radosť. A tiež som zistila, že nechcem byť v šoubiznise. Nepatrím sem. Som obyčajný človek.
Autor: oba
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
