vylepší nie príliš podarené vlastné meno. Niektorých sprevádza už od materskej škôlky, iným sa mení každú sezónu. Sú ľudia, ktorých neprezývajú nijako a tak si nové mená vymýšľajú sami. Ozaj, ako sú na tom s prezývkami naše známe osobnosti?
"Ušiačke" Andrei zalahodíte oslovením "ty moje uško"
Ak by ste bývalú moderátorku erotického Láskania Andreu Ušiakovú chceli potešiť alebo na ňu nejako zapôsobiť, určite by ste boli úspešní, keby ste jej do uška zašepkali, "ty moje uško", lebo to sa Andrei veľmi príjemne počúva. Jej blízki ju väčšinou volajú menom, teda Andrea a keď je veľmi dobrá, tak rodičia na ňu zavolajú Adinka alebo Zlatíčko.
"Nie som si vedomá, žeby som mala nejaké ďalšie také milé prezývky. No zas mi nie je príjemné, keď si na ulici medzi sebou rozprávajú o mne, pozri, ide tá Ušiačka. Ale už som si na to zvykla, nie vždy sa nájdu ľudia, ktorí ma majú radi."
So svojou dobrou kamarátkou si však vymysleli vlastné oslovenia. Navzájom sa počastovali slovami Cicka a Micka, pričom Andrea Ušiaková bola tou druhou menovanou. Láska k osloveniu Micka jej vydržala až doteraz, pričom momentálne tak volá svoju domácu mačičku.
Andrea chcela byť ako dieťa učiteľkou, pričom v tejto oblasti mala vzor vo svojej mame, ktorá učila na "jej" základnej škole. Vďaka tomu sa jej vyhli prezývky, ktorými sa bežne častujú deti, najmä keď majú také "prezývkovoidné" meno ako ona.
"Mamina prítomnosť na škole mi v tejto oblasti trochu pomohla... (úsmev). Spolužiaci si nemohli až tak veľmi dovoľovať. Ale na dvore, kde sme sa bežne hrávali, som pre niektorých bola vždy len ušiačka," dodala A. Ušiaková, ktorá sa po odchode z Láskania venuje najmä štúdiu na vysokej škole a popri tom pripravuje módnu kolekciu spodnej bielizne, ktorá bude mať premiéru v lete.
(jsv)
Ivan Vojtek: Už i v obchode ma oslovujú "Pán Tuli"
"Prezývku Tuli mi vymyslel spolužiak Mišo Gučík. Ani neviem prečo, jednoducho z ničoho nič bola na svete. Dovtedy ma, hlavne doma, v Dunajskej Strede rodina a deti na gymnáziu, volali Pupi. To je jasné, kvôli čomu," vysvetľuje herec, Ivan "Tuli" Vojtek.
"Potom, ako som došiel do Blavy na prijímačky na vysokú, Gučík mi začal hovoriť Tuli. A tak sa to ujalo, že sa to stalo až mojim polooficiálnym menom. Dnes mi už Ivan povedia ozaj len zriedkavo. No až po dlhšom čase som sa dozvedel, že Tuli vlastne znamená po cigánsky tučný. Sedlák jeden Gučíkovský. Ja mu odvtedy hovorím Krásavec," smeje sa herec.
Toto je oficiálna verzia vzniku jeho prezývky. Existuje však ešte jedna.
"Ukážková, len pre ženské pohlavie. Keď za mnou niekto príde a spýta sa ma, prečo ma volajú Tuli, ak je to žena, tak jej to hneď ukážem. Ako sa ja viem pritúliť," hovorí Ivan Vojtek, ktorému za celý život prischli len dve prezývky.
"Pupim ma nazývajú už len poniektorí spolužiaci z gympla, ak sa stretneme v Dunajskej. Ale pre ostatných už asi navždy budem a zostanem Tulim."
Sám prezývky druhým nevymýšľa, keď aj náhodou niekoho nazve prazvláštnym prívlastkom, ide zväčša o spontánnu reakciu. Sám je však zo svojim "Tulinom" načisto stotožnený.
"Už na to reagujem i na ulici, či medzi cudzími ľuďmi. Dokonca niekedy, keď prídem do obchodu, oslovujú ma automaticky Pán Tuli," dokončí.
(las)
Marcel "Bunka" Buntaj zdedil prezývku po otcovi
Bubeníkovi Marcelovi Buntajovi dnes už nik nepovie ináč než Bunka. Tento vyhľadávaný slovenský hudobník, ktorý už u nás hral po boku snáď každého interpreta, je aj slušnou zásobárňou vtipných historiek, a pôvod jeho prezývky nie je výnimkou.
"Celé to vzniklo veľmi zvláštne. Môj otec, tiež Buntaj, je robotníckeho pôvodu a kedysi dávno, ešte za komunizmu, chodil po rôznych montážach a stavbách rodinných domov. Raz sa dostal k istej panej, takej pologrófke, ktorá strašne zle počula. Predstavil sa jej, že Dobrý deň, ja som Buntaj, no ona ho zle počula, rozumela, že ahá Pán Bunka a tak ho týždeň, čo tam pracoval vytrvalo oslovovala Bunka," spomína Marcel na príhodu, ktorá sa stala, keď mal asi šesť rokov.
"Raz som o tom nechtiac porozprával Oskarovi Rózsovi a odvtedy mi už ináč nepovedal. Jasné, že sa to potom rýchlo rozšírilo medzi ostatných. A už mi Bunka prischla. To som už mal asi devätnásť. Tak som takýmto spôsobom podedil prezývku po otcovi."
Marcel si však svoju novú identitu pochvaľuje. Na jeseň totiž chystá svoje prvé sólové CD, pri ktorom sa opodstatnenosť Bunky potvrdila.
"Vymyslel som mu názov Marcell a potom som si uvedomil, že "cell" je vlastne po anglicky bunka. Tak ma to zarazilo a zároveň potešilo, ako ma vlastne tá prezývka fantasticky vystihuje."
Ako hovorí, darmo by proti svojej prezývke bojoval, aj keby nechcel, všetci ho od prvej chvíle zverejnenia jej príbehu veľmi vehementne oslovovali práve skomoleninou jeho mena.
"Takému Jožovi Rážovi sa to nepodarilo. Hovoril mi nedávno, že on keď prišiel do Elánu, bol ešte neskúsený a vymyslel si prezývku. Všetkým nakázal, že, chalani, volajte ma Žiletka. Ale jeho snaha sa nikdy neujala a každý ho aj tak volal, ako chcel. Takže to, ako si ťa budú ľudia "podávať", napokon aj tak neovplyvníš," myslí si Bunka, ktorého ešte v ranom veku opäť Oskar Rózsa prekrstil aj na Bunker.
"Potom som bol ešte na strednej škole Žemľa. Opäť v tom mal prsty Oskar. Mal som totiž strašne zlaté husté vlasy, ktoré mi na hlave stály v zvláštnom účese, ktorý fakt vyzeral ako žemľa. Takú fotku mám ešte na občianskom. Na základnej škole som ešte prezývku nemal. To som chodil do výberovej školy do matematickej triedy a všetci sme museli byť strašne distingvovaní a distingvovane sa volať krstnými menami. Bolo to povinné, takže prezývky prišli až neskôr," dokončí Marcel Buntaj, ktorý svojich kolegov oslovuje zdrobneninami.
"Doniesla to do kapely Kirschnerka. Keď s chalanmi hráme, hovoríme si navzájom Ďurko, Marcelko, Martinko," uzavrie Bunka.
(las)
"Apa" je otcom všetkých košických dídžejov
Riaditeľ košického OkeyTop rádia, Tibor Egry, je medzi kolegami z branže, ale i na verejnosti, od nepamäti známy ako Apa. Meno Tibor Apa Egry už má dokonca zakomponované i vo svojej firemnej vizitke.
"Bolo to v Dome umenia, v roku 1988, ešte za socializmu, keď mi túto prezývku dal vtedajší vedúci prevádzky, pán Gejza Daniel. A to len z toho titulu, lebo som bol medzi všetkými dídžejmi, ktorí v tom čase v Bužni hrávali diskotéky, funkčne najstarší," vysvetľuje Tibor.
"Ako 'Apa' som už získal titul Majstra Československa ako najlepší dídžej. Bolo to v novembri 89. Odvtedy som pre všetkých len Apa. Tibor mi už povie málokto," hovorí tento neoficiálny "otec" všetkých košických disdžokejov, pre ktorého je toto jediná prezývka, akú kedy mal.
"Hoci pre moje deti som ocko, stalo sa mi, že aj môj syn Oliver ma dokonca párkrát oslovil Apa. Koniec koncov, až taký rozdiel to nie je. Navyše, Oliver má, rovnako ako ja, k muzike blízko. Hoci sa nerealizuje za dídžejským pultom, ale ako basák v rockovej kapele. Jablko teda nepadlo ďaleko od stromu. A keď ma môžu Apa oslovovať všetci umelci, on nie je výnimkou," dokončí Tibor Egry.
(las)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
