konferencie. Francúzsko zakrátko zahájilo stavbu bojovej lode Dunkerque. Taliani odpovedali stavbou lodí Littorio a Vittorio Veneto roku 1934. Talianske loďstvo ich po nezvyklých prieťahoch zaradilo do služby až v auguste 1940. Každá z týchto architektonicky krásnych lodí bola vyzbrojená deviatimi kanónmi kalibru 381 mm, rozmiestnenými po troch v dvoch predných a jednej zadnej veži, strieľajúcich na vzdialenosť 42 800 m, dvanástimi kanónmi kalibru 152 mm a protilietadlovými kanónmi v počte: 12 x 90 mm, 20 x 37 mm, 20-32 x 20 mm. Hlavné technické údaje: štandardný výtlak 41 377 ton, dĺžka 237,8 m, šírka 32,9 m, ponor 9,6 m, tri prieskumné lietadlá Ro 43 a Re 2000, posádka 1830 mužov. Loď mala impozantné pancierovanie, pozoruhodný systém protitorpédovej ochrany, ale malý akčný rádius iba 3900 námorných míľ, čo ale pre Taliansko nebola nevýhoda. K pohonu slúžilo dvanásť turbín Belluzzo v štyroch skupinách s celkovým výkonom 102 900 kW, umožňujúcim dosiahnuť rýchlosť 31,4 uzlov. Briti v novembri 1940 podnikli prekvapivý útok torpédovými lietadlami Swordfish z lietadlovej lode Illustrious, keď napadli talianskú základňu Tarento a poškodili tri plavidlá vrátane novej Littorio. V marci sa talianska eskadra v čele s Vittorio Veneto pokúsila napadnúť britské transporty s posilami smerujúcimi do Grécka. Misia sa však prezradila a Briti ľahko Talianov pripravili o tri ťažké krížniky, pričom Vittorio Veneto dostala zásah torpédom, nabrala 4000 ton vody, ale dokázala doplávať do Turecka. Littorio (počas vojny premenovaná na Italiu) a Vittorio Veneto už do vojny nezasiahli a onedlho po nej išli do šrotu. Modelom, ktoré zachytávajú ich pekný dizajn to v budúcnosti našťastie nehrozí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
