námietky proti časti zákona, ktorá hovorí, že za bezpečnostné riziko sa považuje, ak niekto pracoval v štruktúrach ŠtB alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989. Za diskriminačné tiež považuje, že previerku nemôžu dostať ľudia, čo študovali alebo absolvovali kurz, či školenie bezpečnostného charakteru na Vysokej škole F. E. Dzeržinského KGB v ZSSR.
Trnka to odôvodňuje tým, že paragraf neumožňuje ľuďom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a robiť prácu, ktorú dovtedy robili "len preto, že v minulosti vykonávali určité povolanie, alebo preto, že v minulosti nadobudli - a to aj sčasti - vzdelanie v určitom vzdelávacom zariadení cudzieho štátu". Zákon vraj vôbec "nezohľadňuje legálnosť takto nadobudnutého vzdelania v čase jeho nadobudnutia".
O diskrimináciu ide podľa Trnku aj preto, že podobne ako eštebáci nie sú posudzovaní ľudia, ktorí robia dnes v prospech SIS, vojenského obranného spravodajstva alebo polície, "hoci - odhliadnuc od aktivít na tzv. úseku boja proti vnútornému nepriateľovi ide o odborne a profesionálne podobné, ba niekedy aj zhodné činnosti".
Tvrdí, že diskrimináciou je aj to, ak rovnako ako tí, čo študovali v škole KGB, nie sú posudzovaní aj tí, čo študovali "v zariadeniach ovládaných špeciálnymi službami iných štátov (USA, NSR, Izrael, Vatikán)". Podľa neho ani tam nie je možné vylúčiť, že ich mohli spravodajské služby týchto štátov naverbovať.
Na Slovensku platí zákon o zločinnosti komunistického režimu. Trnka však tvrdí, že ani to, že spravodajské služby pracujú v demokratických krajinách, nevylučuje, "čo aj občasnú rozdielnosť záujmov" so Slovenskom.
"Iná vec sú dnešné tajné služby a iná vec sovietske tajné služby," hovorí predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Róbert Kaliňák. Tajné služby demokratických štátov na rozdiel od ŠtB pracujú podľa poslanca proti páchateľom trestných činov a nie proti ideologickým nepriateľom. "Je to neporovnateľné."
Poslankyňa Dagmar Bollová z KSS, ktorá je tiež členkou výboru na obranu a bezpečnosť, má taký istý názor ako generálny prokurátor. "Cela filozofia spoľahlivých a nespoľahlivých je trochu zvrátená."
Hovorca Ústavného súdu Štefan Németh povedal, že súd zatiaľ nevie, kedy o návrhu bude rozhodovať.
Trnka namieta ešte desiatku ďalších vecí, medzi inými aj to, že niektoré osoby, ako napríklad prezident, premiér alebo predseda parlamentu sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami bez previerky.
Hovorkyňa Generálnej prokuratúry Svetlana Husárová odmietla až do rozhodnutia súdu odpovedať na akékoľvek otázky.
(mož)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
