začínajúcim novinárom prekonať počiatočné úskalia na ich náročnej ceste. Veselou príhodou, pikoškou zo života, autogramom či spoločnou fotografiou vyčarili na tvárach súťažiacich i organizátorov nejeden úsmev. Počas besedy so študentmi čelili obaja paľbe kurióznych a často i nekompromisných otázok, ktorých odpovede však ako skúsení profesionáli bravúrne zvládli. Reč je o dvojici redaktorov a zároveň moderátorov Zlatici Puškárovej a Patrikovi Hermanovi.

Žiadna vysoká škola nerobí ľudí automaticky vzdelanými. Dá sa vôbec na Slovensku získať kvalitné žurnalistické vzdelanie?

P. H.: "Novinárom sa človek nemôže stať, musí ním byť najmä dušou. Dobrý novinár môže vyštudovať čokoľvek a v dnešnej dobe je vítané, ak má akékoľvek vzdelanie môže byť stavbárom, zdravotnou sestrou alebo ekonómom. Takíto ľudia, ktorí sa venujú určitej oblasti do hĺbky, sú momentálne v kurze. Vyštudovať všeobecne žurnalistiku je možno problémom, lebo poskytuje až priveľmi všeobecné znalosti, kedy má absolvent iba malú možnosť využiť ich."

Z. P.: "Myslím si, že sa dá v kombinácii s vnútorným presvedčením, že chcete robiť novinára a ste ním telom aj dušou."

V rozhovore pre isté médium ste sa vyjadrili, že žurnalistika sa stáva výlučne trendovou záležitosťou, lebo ľudia nechcú vedieť, vidieť, ale byť videní. Zmenila Vaše tvrdenie premiérová účasť na Štúrovom pere?

Z. P.: "Stále si myslím, že to platí. Dnes som tu však videla mnoho mladých, ambicióznych ľudí a mala som pocit, že chcú byť nielen videní, ale túžia aj vedieť. Výsledkom toho je i krásne tvorba, ktorú tu prezentujú. Možno nám svitá na lepšie časy."

Vzdali by ste sa osobnosti novinára a vstúpili do politiky?

Z. P.: "Nie, ja chcem byť novinárkou a myslím si, že na politiku som ešte príliš mladá, ale nikdy nehovor nikdy."

P. H.: "Na základnej škole som chcel byť smetiarom, neskôr na strednej zasa právnikom, ale súhrou veselých náhod a udalostí som sa dostal na žurnalistickú dráhu prostredníctvom školského časopisu. Prebudilo sa vo mne čosi novinárske a asi by som to dnes nemenil. Som absolventom politológie, ale odkedy pracujem v televízii a pričuchol som k politike, zistil som, že je všade tam, kde nemá byť a trošku sa mi sprotivila. Politika je dnes synonymom niečoho zlého. Keď v nej nastane slušnosť, tak možno áno, no zatiaľ nemám žiadne politické ambície. Chcem ostať verný žurnalistike, no možno nie v súčasnej podobe. Pracovať napríklad ako hovorca nejakej firmy, ktorá ma blízko k niečomu, čo ma baví."

Nehrozí teda Lampárni, že vyschne "studnica" jej nápadov?

P. H.: "Jéééžišmária, tá asi nevyschne nikdy, lebo ju ustavične napĺňajú listy divákov. Do dnešného dňa ich je približne 66 tisíc. Denne prichádza do Lampárne aj tridsať listov. Je to šialené, lebo pri týždennej periodicite, keď odvysielame dve aktuálne reportáže, máme o námety postarané na 763 rokov. Život stále prináša nejaké nové témy, naša krajina je dosť ťažko skúšaná, ľudia tiež, v podstate vždy budeme mať nejaké problémy. Ja ich mám tiež, ale nemám sa kde sťažovať. Jedine, ak by som napísal do relácie sám sebe." (smiech)

Na súťaži sa objavujete už niekoľko rokov. Pripúšťate, že ste sa stali jej ikonou?

P. H.: "Ikonou určite nie, možno inventárom s inventárnym číslom. Keď si spätne uvedomím, asi som Štúrovým perom dosť zostarol. Uvažoval som, že je čas na zmenu a po mne by mohol prísť niekto ďalší, len som zatiaľ z radov mojich kolegov nenašiel adekvátneho náhradníka v tom zmysle, že by rád veci podobného typu robil. Dúfam, že som tu aspoň zveseľujúcim prvkom. Táto pozícia je pre mňa príjemnejšia ako pre pedagógov, lebo v minulosti som tu ako študent súťažil aj ja."

Prezraďte na seba vzájomne nejakú pikošku...

Z. P.: "Patrik Herman je veľmi šikovný a geniálny organizátor. Neviem si predstaviť nikoho iného, kto by sa pustil do takejto roboty, ako práve Patrika."

P. H.: "Uf, Zlaťa je veľmi dobrý človek. Keď som jej navrhol, aby prišla sem na besedu, ani chvíľu nerozmýšľala, hoci nevedela, do čoho ide. Podľa mňa sa ani nepozrela do kalendára, či bude môcť prísť a okamžite povedala áno. (smiech) Úplne zodpovedne môžem povedať, že je jednou z mála mojich kolegýň novinárok, ktoré mám veľmi rád, pretože mi vyhovuje nielen po profesionálnej, ale aj po ľudskej stránke. V tejto profesii je to dosť veľká vzácnosť."

Autor: Radovan KLEIN

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.