drám ale celkom určite nebude patriť hlasovanie, ku ktorému dôjde už dnes. "Zmluvu o ústave pre Európu" totiž ratifikujú slovenskí poslanci výrazne nadústavnou väčšinou hlasov. To je isté, svoju podporu jej vyslovili tri koaličné (SDKÚ, SMK, ANO) a dve najväčšie opozičné strany (HZDS, Smer). Isté ale nie je, či prípadný nervák by nebol lepší ako takýto širokorozchodný konsenzus; euroústava, ktorú schválilo doteraz 5 národných parlamentov a jedno referendum (Španielsko), je dokument s nedoziernym dosahom na budúcnosť krajiny.
Konsenzus panuje aj v tom, že slovenskí občania euroústavu väčšinovo podporujú, zároveň ale o nej nevedia veľa, resp. vôbec nič. Toto je inak najfrekventovanejší argument politikov, ktorí odmietli v tejto veci referendum. Je príliš dlhá, odborná a zložitá, aby ju ľudia študovali - hovoria Dzurinda, Kukan, Csáky i ďalší. Majú pravdu, rovnako ako autor tohto textu, ktorý si myslí, že oveľa informovanejší nie sú ani poslanci, čo euroústavu dnes odhlasujú. Teda významná väčšina z nich. Zložitosť a nezrozumiteľnosť euroústavy je však aj celkom paradoxným argumentom v prospech ľudového hlasovania; ak totiž občania niečomu nerozumejú, legitímnejšie je, ak si o tom rozhodnú - aj s neznalosťou veci - sami. Zástupcovia ľudu v parlamente dnes ratifikujú podľa niektorých medzinárodnú zmluvu, podľa iných dokument zakladajúci inú kvalitu štátnosti, ale v tom i onom prípade niečo, čo nemali vo politických programoch, keďže v čase volebnej kampane, čiže v lete 2002, o euroústave nechyrovali ani politici, ani my - voliči. Preto by bolo demokratickejšie a legitímnejšie referendum.
Právnik a azda najlepší slovenský znalec euroústavného textu Radoslav Procházka tvrdí, že ide o "legislatívne zlý dokument, ktorý nespĺňa ciele, ktoré si únia dala, než ju začala pripravovať, Slovensko však nemá inú možnosť, ako to ratifikovať". V tomto ocenení je zakliata schizofrénia dnešnej situácie; to, že text je zlý a nespĺňa ani legislatívne minimum, ktoré sa v národných parlamentoch vyžaduje pri bežných zákonoch, netvrdí nahlas iba Procházka, ale prinajhoršom potichu i všetci priaznivci ústavy. Absolútne príznačný je kuriózny postoj prezidenta Gašparoviča, ktorý hovorí, že "ústavu treba prijať a hneď po prijatí novelizovať".
Napriek nedokonalosti a dieram v texte sa ale schváliť "musí". Prečo? Existuje obrovský politicko-psychologický tlak na schválenie, ktorý vytvárajú politické špičky kľúčových, zakladajúcich štátov únie. Ústava je symbolom modernej ideológie europeizmu, ktorej leitmotívom je zjednocovanie v záujme efektívnejšieho zápasu s výzvami globalizovaného sveta. To, že Európa sa musí politicky, ekonomicky, legislatívne integrovať, aby vedela lepšie konkurovať USA, Číne, Indii, Japonsku, Rusku a pod., sa dnes prijíma ako zjavená pravda, o ktorej je nekorektné a akosi "mimo misu" vôbec diskutovať. Takisto mimo kritickej debaty zostáva, či presne táto ústava je nástrojom, ktorý k efektívnemu fungovaniu Európy povedie. V takto vyšpičkovanej atmosfére, keď de iure (otázne je, či fakticky) nesúhlas jediného štátu stačí, aby ústava neprešla, sa naozaj nedá brániť. Predstavy, že by to bolo práve Slovensko, ktoré euroústavu zablokuje, sa nedesí iba Dzurinda a veľká väčšina euronadšencov, ale privádza do zmätku i odporcov. Napríklad KDH, ktoré povedalo, že bude hlasovať proti, správanie Hrušovského a spol. ale nenecháva pochýb, že by sa do zástupu zaradili, keby bolo hlasov málo... Sedíme vo vlaku, z ktorého je nemožné vystúpiť. Len a len zo strachu, že by neprišlo dosť ľudí, naši politici odmietli referendum - nie preto, že nerozumieme, v tom nie sme od nich odlišní...
V spore o euroústavu, ktorý beží a ešte veľmi dlho neskončí, majú priaznivci oproti odporcom navrch v jednom bode: Ratifikácia skutočne neprinesie vznik tzv. superštátu, ani neruší národné suverenity jednotlivých štátov. Okamžite nie. A možno ani v budúcnosti. Ale: Zakladá takúto možnosť, ktorej pravdepodobnosť je vyššia ako malá. Ide o perspektívu, že stále viac a viac politických rozhodnutí sa bude prijímať na nadnárodnej úrovni. Pričom, treba veľmi vážne povedať, že už teraz ich je dosť. Euroústava otvára dokorán vráta k ich zmnožovaniu a teda redukcii oblastí, o ktorých spravovaní rozhodujeme priamo ako občania vo voľbách. Dokument, ktorý slovenský parlament dnes s vysokou pravdepodobnosťou schváli, je významným míľnikom na ceste budovania európskeho centralizmu. Nikde nie je napísané, že tou cestou prejdeme až do konca, vytyčuje ale smer a jazdu významne zrýchľuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
