Mikuláš Dzurinda. "Boli to nepochybne chvíle historické, ale aj svojim spôsobom precedentné do budúcnosti," povedal Dzurinda.

Skutočnosť, že na prijatí dokumentu sa zhodli koaliční aj opoziční poslanci, je podľa neho znakom toho, že "Slovensko rastie, že sa pozitívne vyvíja, že je vyspelé." Európsku ústavnú zmluvu považuje Dzurinda za významný projekt pre Slovensko i Európu, keďže reaguje aj nedávne rozšírenie únie o 10 krajín.

Prezident Ivan Gašparovič je rád, že slovenský parlament schválil európsku ústavu a potvrdil tak náš jednoznačný postoj k zmyslu a významu Európskej únie (EÚ). S podpisom tohto dokumentu nebude mať

prezident žiadne problémy, povedal pre agentúru SITA jeho hovorca Marek Trubač. Podpis prezidenta uzavrie ratifikáciu dokumentu, ktorý bude nadradený nášmu právu. Aby vstúpil do platnosti, musia ho schváliť všetci členovia EÚ.

Na konečnom texte budúcej ústavy únie sa dohodli šéfovia štátov a vlád 25ky vlani 18. júna v Bruseli. Slávnostne ju podpísali 29. októbra v Ríme, kde bola podpísaná prvá integračná zmluva po 2. svetovej vojne - o vzniku spoločenstva uhlia a ocele. U talianskej vlády ako depozitára dnešnej EÚ sú uložené všetky ďalšie zmluvy.

Krajiny únie majú dva roky od podpisu na to, aby ústavu ratifikovali. Únia zatiaľ nie je pripravená na možnosť, že niekde neprejde.

Prezident Gašparovič euroústavu opakovane podporil. Ako právnik tiež súhlasil s vládou, že na jej schválenie netreba referendum, ale súhlas väčšiny parlamentu. Nepovažuje ju za ústavný, ale za zmluvný dokument. Uznáva, že sú v ňom značné problémy vo vzťahu k národným inštitútom, problematické je tiež postavenie národných parlamentov voči Európskemu parlamentu. Dnes je ale prvoradé ústavu ratifikovať. Zároveň by sa malo podľa prezidenta hovoriť o tom, čo v nej bude treba v budúcnosti zmeniť.