naďalej zostáva v platnosti spôsob voľby hlavy štátu na spoločnej schôdzi poslancov a senátorov.
Zmenu spôsobu voľby štátu sľúbila v roku 2002 ešte vláda Vladimíra Špidlu. Návrh novely ústavy pochádzal z roku 2003. Priamu voľbu prezidenta občanmi českí politici podporujú, ale ani niekoľko rokov im nestačilo na to, aby sa dohodli na detailoch. Napríklad, koľko kôl voľby hlavy štátu by sa mohlo konať, koľko kandidátov by postupovalo z prvého kola a koľko percent hlasov a pri akej minimálnej účasti voličov by musel kandidát získať, aby sa stal prezidentom.
Problémy s voľbou hlavy štátu parlamentom sa v Česku opakujú. Bývalý prezident Václav Havel sa musel zmieriť s tým, že uspel rozdielom jedného hlasu vďaka neprítomnosti republikána Miroslava Sládka, ktorý bol vtedy vo väzení. Potupné fiasko zažil v roku 2003 pri voľbe hlavy štátu expredseda ČSSD Miloš Zeman, keď vyšlo najavo, že ho nepodporili ani všetci „jeho" poslanci a senátori. Napriek tomu, že voľba prezidenta je tajná, je verejným tajomstvom, že úradujúci prezident Václav Klaus potreboval na zvolenie aj niekoľko hlasov komunistických zákonodarcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
