malebnom údolí Laboreckej vrchoviny. Zo severu ju obklopujú Bukovské vrchy, kde sa nachádza aj časť Poloninských Karpát - chránenej krajinnej oblasti. Obec je vzdialená 13 km severovýchodne od Sniny.
Prvá písomná zmienka o Jalovej pochádza z roku 1568, kedy sa stala súčasťou humenského šľachtického panstva Drugethovcov. Prečo som si vybral práve túto malú dedinku? Takýchto dediniek vo východnej oblasti Slovenska máme ešte mnoho v čase, keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie. V súčasnosti v nej žije okolo 80 obyvateľov a nachádza sa tam len štyridsať domov. Ľudia z nej odchádzajú za prácou a lepším životom do iných kútov Slovenska a niektorí aj do zahraničia. Počet obyvateľov sa tam z roku na rok zmenšuje a ostávajú v nej žiť len starší. Prečo? Chýbajú tam základné činitele pre aký - taký život ľudí, nie je tam autobusové spojenie s okolitým svetom a na najbližší spoj musia dochádzať až na križovatku cesty dva kilometre. Nie je tam žiaden obchod a ani škola, zadrháva aj televízny signál, čo znemožňuje pravidelné sledovanie televízie. Pre ľudí ostáva už len kostol, ale aj tento je práve v komplexnej prestavbe. Zato tam majú dostatok kvalitnej pitnej vody a čerstvého horského vzduchu. Len necelé dva kilometre od obce je známa vodná nádrž na pitnú vodu Starina, z ktorej sa zásobujú obyvatelia Stakčína, Sniny, Humenného, Vranova n/T., Prešova a Košíc.
V čase mojej návštevy si dedinku, ale najmä jej drevenú architektúru prišli popozerať turisti zo zahraničia. Odchádzali dosť sklamaní, lebo staré drevené domy sa z dedinky postupne strácajú s klasickým vybavením - chyža, priklet a komora s maštaľou v zadnej časti domu, ktoré tam boli typické pred polstoročím.
Okrem nádherného okolia ma zaujal drevený gréckokatolícky kostolík, ktorý v čase návštevy bol v rekonštrukcii. Pochádza z roku 1792, má zrubovú stavebnú konštrukciu a naposledy bol vo väčšom rozsahu opravovaný v roku 1831. Vonkajšia podoba kostola je už ukončená a práve sa dokončieval jeho interiér, ktorý dostane podobný vzhľad, aký mal pred opravou. Jeho prestavba sa uskutočňuje pod kontrolou Pamiatkového ústavu nakoľko je zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska.
Kostolík je zasvätený sv. Gregorovi a má naozaj miniatúrnu podobu malej sakrálnej stavby. Využíva ho miestne rusínske gréckokatolícke obyvateľstvo, ktoré sa tu v rámci rusínskej kolonizácie usadilo v 16. storočí. Vyzerá ako z rozprávky a jeho majestátnosť zvýrazňuje kopček, na ktorom je postavený, nad potočnou dedinkou. Okolo kostolíka sú lipy, také staré ako samotný kostol. V podstate je to len jedna miestnosť, v ktorej sú pospájané všetky prvky drevených kostolíkov. Na vrchole sa nachádzajú dve cibuľkovité vežičky. Vstup do kostola je zo západu pred ktorým sa nachádza predvstupová časť.
Po prehliadke dedinky naša cesta viedla na vodnú nádrž Starina, ktorá patrí medzi najväčšie na pitnú vodu na Slovensku. Budovali ju niekoľko rokov a jej výstavba bola ukončená v roku 1987. V údolí, kde je dnes vodná nádrž, boli obce: Dara, Ostružica, Smolník, Veľká Poľana, Zvala a Starina, ktoré už pred začatím výstavby boli vysťahované. Vodná nádrž je v doline Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov na rieke Ciroche, ktorá v Bukovských vrchoch aj vyviera. Plocha nádrže je 240 ha a výška hrádze 50 m. Napája ju predovšetkým Cirocha, ale aj iné priľahlé potoky. Voda pre pitné účely sa upravuje v zariadení Stakčína. Okolie nádrže je prísne ochraňované a nie je tam žiadna iná výstavba.
K ďalším lákadlám okolia patrí biosféra Východných Karpát, kde UNESCO v roku 1993 vyhlásilo Národný park Poloniny, ktorý vytvára rázovitú krajinu s pôvodnými pralesmi a množstvom endemických prvkov. Park zaberá plochu 25 307 ha, ale v okolí Sniny na území Slovenska pripadá len 1 646 ha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
