zločiny, ktoré napáchali, sa zapísali do dejín ako záporné postavy. Začnime od konca - od Adolfa Htlera a galériu zlosynov uzavrime Judášom Iškariotským.

Adolf Hitler - vodca nemeckej tretej ríše (1933 - 1945) figuruje bezosporu na prvom mieste zločincov svetového rebríčka vládcov. Historici sa zhodujú v tom, že bol najväčším vrahom v dejinách. Vyvolal najkrvavejšiu vojnu v histórii, v ktorej zahynuli milióny ľudí a ďalšie milióny ľudí nežiaducej rasy a "nepriatelia" ríše najmä Židia zahynuli v koncentračných táboroch. (Foto: Adolf Hitler)

Josif Vissarionovič Stalin - bývalý predstaviteľ Komunistickej strany Sov. zväzu (1922 - 1953) tiež patrí do zoznamu zločincov. Moc dosiahol po Leninovej smrti a po boji so svojimi odporcami, vraždách a čistkách v starej garde boľševikov. Státisíce ľudí dal uväzniť, prenasledovať, popraviť, odvliecť do gulagov (kde boli aj Slováci a máloktorí sa vrátili). Stal sa stelesnením zla komunizmu, osobne zodpovedným za hrôzy, ktoré vládli v povestných gulagoch na Sibíri. (Foto: Stalin)

Filip II. - španielsky kráľ (1556 - 1598), ktorého život je najviac diskutovaný v dejinách. Za jeho vlády Španielsko zaznamenalo najväčší rozkvet. Snažil sa brániť západné hodnoty pred postupom Turkov, bol pracovitý a energický. I napriek tomu podľa holandských, francúzskych a anglických historikov tej doby, bol stelesnením zla. Bol horlivým zástancom kladiva na čarodejnice a kacírov. Bol obviňovaný z najťažších zločinov. Pripisuje sa mu zodpovednosť za zločiny španielskej inkvizície. Dával upáliť každého, kto sa postavil proti jeho rozmarom.

Alexander VI. - rímsky pápež z rodu Borgiovcov sa stal známym roztopašným a bezuzdným životom. Príbuzným zabezpečil rôzne privilégiá a nežiaduce osoby dával zavraždiť. Dodnes sa užíva pojem "borgiovský prsteň" naplnený jedom. Nakoniec bol sám otrávený.

Džingischán - mongolský vládca (1206 - 1227) - dobyvateľ Číny, Perzie a ďalších kráľovstiev a ríš je v kronikách opisovaný ako muž, ktorý sa nebojí vraždiť, ako zvrhlý človek, ktorého meno vzbudzovalo hrôzu po celé generácie. Nepriatelia ho hanobili a národ, ktorý zjednotil, ho obdivoval.

Attila - vodca Húnov (434 - 453) - známy ako "bič boží" sa stal príkladom divokého násilníka, ktorý ohrozoval civilizáciu. Opisujú ho ako nevzdelaného ničiteľa a kroniky zaznamenali, že na svojom dvore v uhorskej puste, kde prijímal vyslancov cudzích zemí, sa obklopil gréckymi a rímskymi intelektuálmi a učencami. Hromadné vraždy desili jeho nepriateľov a jeho meno sa stalo synonymom ničenia. Pred bojom uplatňoval politickú lesť.

Spomeňme osobnosť Karola Veľkého (768 - 814) rímskeho cisára, ktorého meno nesie jedna z najprestížnejších európskych cien - ten dal popraviť tisícky Sasov a tisíckam dal odrezať ruky, uši, nosy a vylúpiť oči v snahe civilizovať tento divoký kmeň na severe Európy.

Nero - rímsky cisár (54 - 68 n. l.) je všetkým známy ako svetový tyran. Zavraždil matku aj brata, vyvlastňoval verejné pozemky, zabavoval cudzie majetky, založil požiar Ríma, pri ktorom hral na lýru a spieval. Senátori, ktorí mali už dosť jeho zločineckých a sexuálnych výstrelkov, ho vyhlásili za verejného nepriateľa. Spáchal samovraždu.

Caligula - rímsky cisár (37 - 41 n. l.) jedna z najperverznejších osobností histórie. Zabíjal pre zábavu v krvavých orgiách, vyvraždil príbuzných, popravoval statkárov kvôli majetku, koňa vymenoval za konzula. Bol zavraždený.

Herodes I. Veľký - sa dopustil jedného z najhorších zločinov v dejinách, keď nariadil vyvraždiť betlehemské nemluvniatka. (Svätá rodina preto musela ujsť do Egypta).

Judáš Iškariotský - je vzorom zradcu, ktorý za peniaze zradil a vydal katom Ježiša Krista. Určitá dávka výčitiek svedomia ho doviedla k samovražde - obesil sa. Za tridsať strieborných si kúpil v Jeruzaleme hospodárstvo, ktoré volali Pole krvi.

Niektoré osobnosti i národy si vyslúžili označenie zločinec a zradca, hoci ním ani nemusel byť. Napr. ako anglický kráľ Ján Bezzemok, ktorý využil neprítomnosť svojho brata Richarda I. Levie srdce, ktorý bojoval v radoch križiakov. V literatúre je ako zločinec a Richard I. ako hrdina, hoci Richard Anglicko takmer nepoznal a zaujímali ho len turnaje. Ján Bezzemok dal Anglicku prvú ústavu - Magnu chartu libertatum.