Na odfotografovanie na ulici
netreba súhlas fotografovaného
Od 1. mája 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 90/2005 Z.z., ktorý dopĺňa zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Tým vznikajú nové povinnosti a za ich nesplnenie sankcie. Konkrétnejšie sme sa o zákone porozprávali s JUDr. Mgr. Dušanom Šlosárom, PhD z Magistrátu mesta Košice. Ako zdôraznil, každá inštitúcia, či už je to právnická alebo fyzická osoba, ktorá spracúva osobné údaje, je povinná mať od spomínaného termínu zodpovedného pracovníka určeného na túto agendu.
"Tento človek má byť zamestnancom, musí mať osvedčenie o absolvovaní vzdelávania o ochrane osobných údajov, byť bezúhonným a na výkon tejto funkcie vlastniť písomné poverenie." Meno zodpovednej osoby je každý prevádzkovateľ povinný oznámiť Úradu pre ochranu osobných údajov SR do 30. júna 2005. Ak to neurobí hrozí mu pokuta od 30-tisíc do 3 miliónov Sk. Tam, kde je vo firme menej ako 6 zamestnancov, nemusia mať zodpovednú osobu, ale informačné systémy musia v zmysle zákona sami registrovať.
"Ochrana osobných údajov sa prispôsobuje Európskej únii, kde platia podstatne prísnejšie predpisy ako to bolo doteraz u nás. Na Slovensku osobný údaj, napríklad rodné číslo, majú bežne v databáze rôzne reklamné spoločnosti, ktoré nás obšťastňujú tým, že nám posielajú do schránok kdejaké "miliónové výhry."Od 1. mája je to ale v rozpore so spomínaným zákonom o ochrane osobných údajov," podčiarkol D. Šlosár.
Úrad na ochranu osobných údajov SR má právomoc hocikedy prísť skontrolovať ochranu osobných údajov. Ak sa pri previerke zistí, že zamestnanec zodpovedný za ich ochranu nedodržiava stanovené povinnosti, môže byť navrhnutá jeho výmena, a zamestnávateľ to musí rešpektovať. Nie je preto zlé, ak bude mať zamestnávateľ vyškolených aj viac pracovníkov, aby mohol mať v prípade potreby do 30. júna 2005 náhradného. Inak môže dostať pokutu od 30-tisíc do 3 miliónov Sk. Pokiaľ sa stane, že sa vo firme spracúvajú údaje, na ktoré nie je oprávnenie a úrad to pri kontrole zistí, sankcia môže dosiahnuť až 10 miliónov Sk. Zbierať sa teda môžu len tie osobné údaje, kde povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Môžu to robiť obvodné úrady, miestne úrady, mobilní operátori, banky, sporiteľne, čiže tí, ktorí s občanmi uzatvorili nejakú zmluvu a v nej majú ich osobné údaje.
"Osobný údaj je taký údaj, na základe ktorého možno identifikovať človeka. V niektorých firmách sa pri vstupe do budovy žiada zapísanie mena, priezviska a čísla dokladu totožnosti návštevy. Toto nie je proti predpisom, lebo zo spomínaných informácií sa bežne nedá zistiť o koho ide. Iba, ak by sa lustroval cez políciu. Nesmú sa však zapísať jeho rodné číslo, dátum narodenia alebo bydlisko," upozorňuje D. Šlosár. Rodné číslo môžu žiadať len zo zákona určené subjekty. Ostatné iba s preukázateľným súhlasom dotknutej osoby. To sa týka aj rôznych dotazníkových akcií, kde musí byť k dotazníku priložený ďalší dokument o súhlase človeka narábať s jeho osobnými údajmi. "Určite by sme už teda nemali dostávať do schránok všetky tie dobré správy o výhrach, aj s naším rodným číslom či dátumom narodenia. Proti takýmto konaniam sa treba brániť. Ako? Písomne požiadať o zlikvidovanie osobných údajov, aby sa ďalej nemohli používať. Ak to firma, zásielková či iná spoločnosť neurobia, o pomoc možno požiadať Úrad pre ochranu osobných údajov SR," zdôraznil D. Šlosár.
Keďže sa dnes bežne stáva, že média niekde niekoho odfotia alebo zachytia kamerou, podľa zákona od dotyčného človeka k tomu nepotrebujú súhlas, pretože ide o informovanie verejnosti, takže všetky prejavy, okrem písomného, môžu byť zverejnené, doplnil D. Šlosár. Iné je, ak o niekom začneme zbierať písomné informácie. Vtedy už má právo vedieť, načo sa údaje zbierajú, z akého dôvodu, prečo a komu budú poskytnuté.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
