"Byť zamestnaný v divadle? To v žiadnom prípade nie!"

Obľúbenej humoristickej relácii Uragán definitívne odzvonilo. Zuzana Šikulová je už niekoľko týždňov v krajine na opačnej strane zemegule - vybrala sa totiž študovať do Austrálie. Nechala tu však dvojicu kolegov humoristov - Andyho Krausa a Petra Marcina. Obidvaja sú radi, že budú mať od postavičiek z Uragánu pokoj a obaja si chcú oddýchnuť pred tým, než začnú rozmýšľať nad novou formou humoristickej relácie a nad tým, čo budú ďalej robiť. A. Krausa však v týchto dňoch najviac zaujíma blížiaci sa prírastok v rodine. Nielen o čakaní na bábätko sme s Andym pri jeho poslednej návšteve Košíc porozprávali.

Tesne pred tým, než Zuzana odcestovala do Austrálie, stihla trojica zabávačov ´povymetať´ slovenské kultúrne domy, kde vypredaným hľadisák ponúkla posledné živé vystúpenia v rámci Uragán turné. "Je to trochu vyčerpávajúce, chodiť takto z mesta do mesta a každý večer mať predstavenie niekde inde. No ľudia sa na nás vždy tešia a tak chodíme po Slovensku veľmi radi," prezradil Andy. Vystúpenia naživo si pochvaľoval. "Je to úplne iné, ako keď sme natáčali relácie do televízie. Na naše vystúpenie si predsa kúpia lístok iba tí, ktorí nás naozaj chcú vidieť. Nie tí, ktorí si nás náhodou zapnú v telke a potom nadávajú - čo to ´museli´ pozerať..."

Živé publikum je navyše pre humoristov akýmsi pokusným králikom, na ktorom si overujú, aké žartíky najviac zaberajú. "Podľa ich reakcií potom niečo vyhodíme, niečo rozvinieme a v konečnom dôsledku je po niekoľkých vystúpeniach naše predstavenie úplne dokonalé."

My a Drišľakoviny

Keď pred niekoľkými mesiaci prenikli na verejnosť informácie o tom, že Uragán na televíznych obrazovkých Markízy končí, niektorí sa potešili, iní si zas nevedeli predstaviť, ako bude zábava na Slovensku vyzerať bez malého Mirka, pani Márie či Lászla Komárom. "Ľudia chodili za nami po vystúpení, pýtali sa, či to myslíme vážne, či si to nechceme rozmyslieť. Našli sa aj takí, čo sa pokúšali nás presvedčiť, aby sme to nerobili... Na jednej strane mi je ľúto, že sa Uragán končí, no na strane druhej je dobré, že odchádzame v čase, keď je to fanúšikom ľúto a keď je stále tých fanúšikov veľa. Takto odchádzame v najlepšom. Podľa mňa je taký malý zázrak to, že Slovenská televízia tými večnými reprízami starých dielov Uragán ľuďom nesprotivila... Keď sa tak na to spätne pozriem, tak naše staré diely a relácia Drišľakoviny sú jediná vlastná tvorba, ktorú STV divákom ponúkala. Všetko ostatné sú kúpené licencie a prevzaté programy..."

Aj keď v súčasnosti sa na Markíze už iba opakujú staré časti Uragánov a mohlo by sa zdať, že Marcin s Krausom majú voľne pole pôsobnosti na to, aby uvažovali, čo budú robiť ďalej, opak je pravdou. "Ešte sa nedá rozmýšľať nad tým, čo ďalej, ešte je na to priskoro. Najprv si potrebujem od toho všetkého oddýchnuť. Určite mi trochu bude ľúto. Najmä za Zuzankou a za Lászlom Komárom. Práve jeho dialógy s Františkom Stromokocúrom boli najvydarenejšie, na tých som si vždy zgustol. Za tým mi naozaj bude ľúto..."

Uragán celkom iste patril medzi najobľúbenejšie relácie. A. Kraus bude mať teda čo robiť, aby sa na televízne obrazovky dokázal vrátiť s programom, ktorý bude rovnako obľúbený. Nedávno sa mihol i v reality show Mojsejovci... "Čo si budeme čo hovoriť - momentálne je situácia taká, že reality show tu všetko valcujú... Ešte sa to však iba začína. Vo svete je takáto zábava už na ústupe a tam sa v nich často šlo do extrémnych až absurdných situácií. Uvidíme, kam až to zájde u nás. Slovensko je však relatívne konzervatívna krajina, ľudia nepríjmu hocičo... Reality show však dávam dva roky, potom Slováci opäť začnú túžiť po poriadnej zábave." Podľa Andyho sa k reality show najviac približijú práve Mojsejovci. "To ostané, čo tu bolo a je podávane pod hlavičkou reality show - to sú vlastne iba verejné súťaže v priamom prenose."

Presadili si svoje

A. Kraus s P. Marcinom začali vymýšľať postavičky, ktoré sa neskôr stali veľmi obľúbenými, už v rozhlasovej relácii Twister. "V našom prípade to nebolo tak, že by sme sa prispôsobili tomu, čo sa ľuďom páči. To je predsa najjednoduchšie a mnohé relácie dnes vznikajú presne tak - prispôsobujú sa požiadavkám divákov. My sme však začali v rádiu Twist vysielať reláciu, ktorá sa páčila v prvom rade nám dvom. Ľudia to začali počúvať, zvykli si na to a začalo sa im to páčiť. Veď spočiatku sme si vypočuli z mnohých strán, že takáto zábava nemá budúcnosť. Tvrdohlavo sme si však presadili svoje." Po tom, ako sa dostavil úspech rozhlasovej relácie, dostali sa postavičky z Twistera aj na televízne obrazovky. "Už to šlo ľahko. Mali sme vysokú sledovanosť a nemuseli sa prebíjať. Mohli sme scenáre Uragánu písať bez stresu a asi práve preto sa nám tak darilo."

Pesničky, ktoré P. Marcin s A. Krausom prespievali s vtipnými textami, sa občas stali väčšími hitmi ako samotné originály. "Najpopulárnejšia je v tomto určite skupina Krímeš. Mne sa raz podarilo pri tanečných kreáciách tejto dvojice prepadnúť cez odposluchy, ktoré boli vo veľkých bedniach. Pri tancovaní som sa príliš oduševnil, stratil stabilitu a skončil som na zemi. Bolo to riadne bolestivé, ale nejak som sa pozviechal. Malo to úspech. Keď sa na javisku stane niečo nepredvídané, ľudia sa tomu tešia..."

Rovnako ako P. Marcin, aj A. Kraus vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na našu otázku, či ho to ako vyštudovaného herca neláka do divadla, vystrúhal zvláštnu grimasu, ktorú ešte podporil hlasným ´bŕŕŕ´. "Do divadla za nič na svete. My dvaja sme končili školu počas revolučného roka a mali sme predstavu, že sa to tu v oblasti divadla bude vyvíjať úplne inak... Dá sa však povedať, že stále hráme divadlo, lebo Uragán je akýmsi kabaretným predstavením. Ale byť zamestnanec niektorého zo slovenských divadiel? Ďakujem, neprosím. To v žiadnom prípade nie. Je síce pravda, že nikdy nehovo nikdy, ale neviem si predstaviť, čo by mňa do divadla prilákalo..."

Písanie scénarov je však jednou z vecí, ktoré naopak Andyho lákajú... "Mal som veľa ponúk najmä na scenáre pre televízne programy. Vzhľadom na to, že pracujem pre Markízu, som mnohé práce pre iné komerčné televízie musel odmietnuť. Viem si však predstaviť, že by som sa v budúcnosti venoval najmä scenáristike a dokonca by som úplne pokojne mohol zmiznúť z obrazoviek. Zrejme to nebude hneď, no myslím si, že po štyridsiatke by nebolo dobré, aby som pred kamerami tancoval ako Lajči zo skupiny Krímeš, či inak blbol... Treba vedieť, kedy odísť ľuďom spred očí..."

Najdôležitejšia je sledovanosť

Showbiznis dokáže ľudí, ktorí sa v ňom pohybujú, občas poriadne vytočiť a nenájde sa vari známa tvár, ktorá by si aspoň raz počas svojho účinkovania v tejto sfére nepovedala - bolo mi toto treba? "Mňa na našom showbiznise najviac hnevá to, že sa v ňom pohybujú a komentujú ho ľudia, ktorí hodnotia z pohľadu umeleckých atribútov to, čo umením nie je a ani ním nechce byť. Základným momentom, ktorým treba hodnotiť Uragán a ďalšie zábavné relácie je to, akú ma sledovanosť a koľko zarobí. Keď je to neúspešné, treba to zrušiť, nech by to malo akúkoľvek umeleckú hodnotu. V komerčných televíziách to jednoduchu takto funguje. Nie je dobré, ak potom kunshistorička ide hodnotiť Uragán... O tom by mali písať ekonómovia. V médiách sa často ľudia vyjadrujú k veciam, ktorým nerozumejú."

Uragán mal sledovanosť vždy vysokú. Našlo sa nemálo fanúšikov, ktorí túto reláciu priam zbožňovali a boli schopní pozrieť si i ´tristú´ reprízu toho istého dielu. "Od fanúšikov sme sa stretávali väčšinou s pozitívnymi reakciami. Občas nám povedali - toto a toto bolo minule lepšie, toto a toto by ste mohli vylepšiť."

Záujmu fanúšikov sa občas nedá vyhnúť... "Najhoršie to je, keď idem z nákupu so štyroma taškami v ruke a niekto chce odo mňa podpis, alebo sa chcú so mnou odfotiť. To mi však až tak neprekáža, ak som sám. Keď som však s rodinou, tak vtedy ich to vlastne obťažuje. Oni s tým predsa nemajú nič spoločné. To všetko však beriem pozitívne. No a potom je tu skupina ľudí, ktorí na Uragán stále nadávali, lebo to považujú za niečo podpriemerné. Ale veď nikto ich nenútil pozerať to... Ešte predsa nikto neurobil nič, čo by sa páčilo úplne každému."

Sme veselé kopy

S P. Marcinom trávil A. Kraus kvôli práci v posledných rokoch času viac než dosť. "Občas to bolo až také, že som pokojne mohol zavolať jeho manželke a zreferovať jej, ako sa Peter má... Takže mimo práce sme sa veľmi nevyhľadávali. Na druhej strane - v lete, keď sme v natáčaní Uragánu mali pauzu - sme sa navštevovali na chalupách. Tie máme blízko seba a je vždy príjemné len tak si posedieť, navariť gulášik... Je pravda, že keď dlho nie sme spolu, tak nám dobre padne navštíviť sa. A potom je veselo. Lebo my dvaja sme veselé kopy aj mimo ´pľacu´. Mne niekedy stačí priblížiť sa úrovňou myslenia k môjmu dvojročnému synovi a už je sranda..."

K synovi však čo nevidieť pribudne v rodine Krausovcov ďalšie bábätko. "Veľmi sa na to tešíme. Aj preto mi veľmi vyhovuje, že práve teraz Uragán končí. Dobre sme to naplánovali. Len teraz neviem, či s Petrom alebo s manželkou... Alebo žeby Peter zariadil obidve veci? No, veď keď sa bábätko narodí a bude mať fúzy, tak to bude jasné," uvažuje so smiechom. Prírastok čakajú Krausovci v júli. "Dobre to vypálilo, lebo je vhodné, aby bol otec počas posledných mesiacov tehotenstva doma s manželkou."

Otcovské finty, ktoré si Andy vyskúšal na prvom dieťati, si tak bude môcť overiť na druhom... "Ja mám ako otec dve fázy - takú, keď sa snažím syna vzdelávať a potom takú, keď spolu iba blbneme. Vtedy sa začneme štekliť a vystrájame kadečo. Keď však vidím, že je v nálade, kedy by sa rád niečo naučil, snažíme sa s manželou hrať sa s ním také hry, ktoré ho niečomu naučia. Celkom sa nám to darí, lebo je na intelektuálnej úrovni oveľa vyššej, ako by sa čakalo od dieťaťa v jeho veku. Na druhej strane z neho nechceme urobiť kockatú hlavu...."

Už sa pokúsili i vysvetliť mu, že na ceste je braček či sestrička... "Ešte tomu nie celkom rozumie. Keď sa ho však na to pýtame, tak povie, že sa teší, raz tvrdí, že chce bračeka, inokedy že sestričku... Zatiaľ netuší, čo bude prírastok do rodiny znamenať."

Rovnako ako si zatiaľ neuvedomuje, že jeho tatino je známy. "Keď ma vidí v telke, tak si z toho nič nerobí. Myslí si, že je to normálne a že aj ostatní tatinovia sú občas v telke... No a keď vonku niekoho stretneme, kto si pýta autogram, tiež si myslí, že je to bežné. Našťastie to na neho nemá žiadny vplyv," dodal A. Kraus spokojne.

Dátum narodenia: 13. júla 1967

Znamenie: Rak

Miesto narodenia:

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: ženatý, syn

Relax: varenie

kid