potvrdili drvivú početnú prevahu politickej elity podporujúcej tento dokument. Je ale veľa dobrých dôvodov pre domnienku, že 116 hlasov pre euroústavu je jediná prevaha, ktorou Dzurinda, Kukan, Csáky a spol., nevraviac o Mečiarovi a HZDS, disponujú.
Niežeby boli argumenty rečníkov KDH (komunisti, ktorí boli tiež proti, nezaslúžia ani vetu) také presvedčivé, aby pozorovateľa, ktorý o euroústave až do stredy nič nepočul, posadili do kolien. A na prvé počutie už vôbec nie. Pre väčšinu ľudí, ktorí nezdieľajú kádehácku ideológiu, mohli zostať pokojne neprístupné a vzdialené. Niektoré dôvody, ktoré uviedli v prospech neprijatia euroústavy, boli dokonca vyložene slabé. Napríklad ten, že konečná verzia, ktorú podpísali premiéri, neakceptovala temer žiadne pripomienky Národnej rady SR. To je pravda, návrhy ako "jedna krajina, jeden komisár" (od roku 2014 sa počet komisárov zredukuje z 25 na 15) však nie sú vôbec podstatné. Takisto je irelevantné ustanovenie tzv. európskeho prezidenta, ktorý žiadnym prezidentom v tradičnom slova význame nebude. Alebo ministra zahraničných vecí EÚ, ktorý tiež nebude exekutívou v pravom význame slova. To všetko sú resp. budú len symboly, na podstate ktorých veľa nemení, že podporujú vnímanie EÚ ako "nadštátu".
Napriek výhradám k argumentom KDH z rozpravy kričalo, že títo sú na Slovensku suverénne jediní, ktorí, po prvé, euroústavu kriticky rozobrali, a po druhé, pristupujú (v tejto téme) k občianskej verejnosti poctivo. Vychádzali zo svojej ideológie a presvedčenia a dospeli k odmietavému záveru, s ktorým sa dá polemizovať, ale nie spochybňovať, že to myslia s krajinou podľa svojho, ale dobre. To výrazne kontrastovalo s povrchnosťou a neúprimnosťou iných straníckych rečníkov, ktorí buď nevedeli, o čom rozprávajú, alebo úmyselne zľahčovali a podceňovali dôsledky, ktoré z prijatia dokumentu vyplynú. To platí až na jednu výnimku dobre pripraveného Kukana.
Banality, ktoré v ľahkom tóne púšťali z úst Dzurinda, Pavol Paška (že by o tom bola dohoda z tajného stretnutia na Úrade vlády?) a ďalší, nie je len o podcenení témy. Nastoľuje vážnejšiu otázku: Ako sa dá dôverovať politikom, ktorí evidentne plávu po povrchu či rovno zavádzajú? Kukan sa vo viacerých bodoch aspoň snažil vyvracať názory odporcov ústavy a hoci si autor myslí, že s veľmi striedavým úspechom, bolo zrejmé, že pracuje s maximom toho argumentačného aparátu, ktorý majú priaznivci schválenia k dispozícii. Ostatní trepali frázy. A trochu súdny volič, ktorý euroústavnú debatu sleduje, sa musel pýtať: Aký postranný úmysel vedie tieto prejavy zodpovedných ľudí, ktorí rozhodujú o našich veciach? Čo z nich urobilo takých euronadšencov, ak to, čo rozprávajú, je vata a vzduch?
Iste, ani výkriky KDH o okamžitom "superštáte", "tyranii sudcov" či úplnej strate suverenity, až ústava vstúpi v platnosť, nie sú presné a ani celkom korektné. Že asi k akému modelu Európy smerujeme, ukazuje hlasovanie, ku ktorému došlo v EP zhodou okolností v ten istý deň. Europoslanci výraznou väčšinou zaviazali Európsku komisiu zmeniť smernicu o pracovnom čase tak, aby z nej bola vynechaná klauzula o tzv. opt-oute. Tá hovorí, že nad maximum 48 hodín, ktoré smie zamestnanec týždenne odpracovať, môžu existovať rôzne národné výnimky. Obíďme oblúkom otázku, že kam to povedie, ak akíkoľvek politici, teda nielen európski, ale trebárs národní, budú obmedzovať slobodu kontraktu v takej základnej veci, ako je dĺžka pracovného času. Ide o nesmierne škodlivý nezmysel, ktorý si vybojovali odbory, ale - v EP to nevymysleli, už sa deje. Aj slovenský Zákonník práce, ktorý je údajne jeden z najlepších na svete, pozná rôzne obmedzenia. Nová smernica podľa vzoru EP ale ruší všetky výnimky (ktorých existencia zbavovala samotnú reguláciu zmyslu). Aby vstúpila do platnosti, musí byť ešte schválená Radou ministrov, kde stačí kvalifikovaná väčšina hlasov. Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý už vyhlásil, že bude proti, sa môže veru veľmi ľahko stať, že ho prehlasujú. A od toho momentu máme na Slovensku legislatívu, čo schválili politici, ktorých volil ktosi iný - napríklad francúzski či nemeckí voliči.
Tento systém rozhodovania, čiže zníženie oblastí s právom národného veta, euroústava výrazne zvyšuje. Tí, ktorí ju v stredu odhlasovali, tomu ale hovoria posilnenie demokracie. Vraj bude rozhodovanie efektívnejšie a rýchlejšie. To určite. Otázka je, či naozaj stojíme o trestný čin nadčasovej práce a podobné klenoty ducha európskych sociálinžinierov a čistých komunistov. Pretože si môžeme zvoliť koho len chceme, až ústava začne účinkovať, takejto a podobnej psychiatrii sa už nijako nevyhneme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
