druhu, dvojky zo správania nebolo ničím výnimočným, prednosť dostávala škola života. Iní zase prežívali každú "sólovku" na vysvečku, vzorové písomky a pravidelná dochádzka boli pre nich zmyslom života. Zvlášť aktuálna je táto téma teraz v období maturít. Tak sme boli zvedaví, ako si na svoje školské roky spomínajú naše známe persóny?
* * *
Vladimír Hron sa z maturity "vyhovoril"
"Možno som bol najhorší žiak na planéte. Keď som bol na gymnáziu, tak som práve hosťoval v mosteckom divadle ako elév a musím povedať, že som predovšetkým tretí a štvrtý ročník celý strávil na zájazdoch," hovorí český zabávač a moderátor Vláďa Hron. "Češtinárka vedela, že sa raz budem živiť ako komediant, tak mi to tolerovala, že je to v rámci rozšírenia výučby češtiny a histórie. Takže mi to strašným spôsobom prechádzalo."
Ako dodáva, v treťom a štvrtom ročníku mal možno polovičnú školskú dochádzku. Na maturitu sa na učenie nepozrel ani jediný deň. "Zmaturoval som a dokonca s priemerom asi 1,5. Každému tvrdím, nie aby sa preboha neučili, ale hlavne aby prišli k matúre s čistou hlavou a s ľahkou rukou, a aby si pamätali najdôležitejšie pravidlo každého maturanta: Hovor, hovor, aj keď nemáš o čom, stále hovor. Presvedčíš ich, že aspoň niečo vieš. Nevyhodia ťa. Ja som sa z maturity doslova vyhovoril. Spýtali sa ma na národné obrodenie a ja som si pamätal akurát Karla Hynka Máchu. Povedal som, že samozrejme všetci vieme, čo to bolo Národné obrodenie, ale ja by som sa pristavil pri rozkošatenej postave Karla Hynka Máchu. Oni, ale my by sme radšej o tom obrodení. Ja na to: Nechajte, ja sa k tomu dostanem. Takto na nich musíte. Nešetriť ich, nešetriť ich, nešetriť ich," radí Vladimír Hron.
(hra)
* * *
Minister Zajac mal štvorku z výtvarnej a "zníženú" zo správania
Rudolf Zajac priznáva, že sa mu ako chlapcovi učiť vôbec nechcelo. Na základnej škole bol lenivým žiakom, smerom "hore" sa však zlepšoval. Na medicíne už bol takmer čistý jednotkár, aj keď prednášky dosť "flákal".
"V siedmej triede na ´základke´ som mal štvorku z výtvarnej výchovy, zato v ôsmej a deviatej som to vytiahol až na vyznamenanie. Strednú školu som potom prežil s dvoma-troma trojkami, ale bol som veľmi neposedný. Chodieval som poza školu, rád som blicoval a meškal na hodiny. Najmä každú stredu na zemepis, kde sme s kamarátom Mišom, s ktorým sme sedávali v prvej lavici, naťahovali učiteľa Šimu. Mali sme takú nepísanú dohodu - že môžeme prísť kedykoľvek neskoro, ale s dobrou výhovorkou. Nebolo to jednoduché. Školský rok trvá zhruba štyridsať týždňov a vy nemáte štyridsať babičiek, ktoré by mohli umrieť, nedá sa štyridsaťkrát zmeškať autobus alebo čakať inštalatéra. Takže sme museli mať veľkú fantáziu a trieda vždy s napätím čakala, s čím zase prídeme," spomína minister zdravotníctva a bez okolkov sa priznáva aj k "zníženej" zo správania. "Na "esvéeške" som mal raz dvojku či dokonca trojku zo správania, pretože ma prichytili na školskom výlete so spolužiačkou v stane takmer in flagranti," hovorí s potmehútskym úsmevom. Bližšie detaily minister zverejniť odmietol...
(jg)
* * *
Marieta Žigalová: "Becherovku nikdy viac"
Majsterka sveta vo fitness Marieta Žigalová bola už ako dieťa univerzálny žiak. Popri množstve krúžkov, medzi ktorými dominoval spev, klavír a rôzne športy, zvládala "zéešku" ľavou zadnou na jednotky. Keď prišiel čas rozhodnúť sa medzi hudbou a športom, prednosť dostalo športové gymnázium. Aj tu končila s vyznamenaním.
"Venovala som sa atletike a basketbalu. Robili nám však testy či vyrastiem, kde mi vyšlo, že nebudem až taká vysoká, a tak som sa upriamila na atletiku. Po zranení som však musela skončiť a bolo si treba nájsť nový smer. Skúsila som to na dosť atypickej vysokej - vojenskej leteckej škole," spomína Marieta, ktorá aj tu opäť zvládala skúšky na jednotky a skončila s červeným diplomom. V armáde zotrvala deväť rokov. "Vojenský režim na škole mi dal veľa. Naučil ma disciplíne a životospráve. Neľutujem, že som to skúsila, bolo to poučné obdobie."
Napriek tomu, že na strednej bola ešte aj predsedkyňa triedy, ktorá by mala ísť príkladom, ani Marieta si neodpustila ťaháky, s ktorými ju nachytali, pri písomkách občas niečo odpísala aj od suseda. "Maturovala som zo základných predmetov a didaktiky športu. Ušila som si však na seba bič, lebo som vyhlásila, že ak zmaturujem na jednotky, ták sa opijem, že... Spolužiaci to však zobrali vážne, a keď sme mali triedne posedenie, prehnala som to a bolo mi prvý a verím že už i poslednýkrát strašne zle. Na to nikdy nezabudnem. Už viem, že becherovku nikdy viac!"
A aký je Marietin recept na úspešné štúdium? "Učila som sa vždy na poslednú chvíľu. K výkonu sa viem vypnúť, len keď som pod tlakom. Iba pri jednom predmete na výške to nefungovalo. Strach, na ktorý nikdy nezabudnem, mi naháňala eletrotechnika. Z tej jedinej som mala dvojku. Dodnes do elektriky radšej nekafrem, k zástrčke sa radšej nepribližujem, aby ma nekopla elektrina. Mám k nej rešpekt a ku všetkým elektrikárom úctu," smeje sa Marieta, ktorá nevylučuje, že sa do školy ešte vráti, ako hovorí, pre jej podnikateľské aktivity by sa jej najviac hodila ekonómia.
(las)
* * *
Gufro z Nocadeň vyhadzoval z okna Lenina
"Na školu mám dobré spomienky, len neviem, či by si to dovolili povedať aj moji učitelia v súvislosti so mnou. Bol som živé striebro, asistoval som pri každej volovine," krčí plecami bubeník kapely Nocadeň Peťo Gufrovič. "Na základnej, ešte za starých čias, sme mali po chodbe vyvesené rôzne obrazy Lenina. So spolužiakom sme si povedali, že dosť bolo, jeden po druhom sme ich zvesili a povyhadzovali z okna na cestu. Mysleli sme si, že na to nik nepríde, ale chybička sa vlúdila - po obrazoch zostali na stene biele fľaky. Celá 'kauza' sa začala vyšetrovať a celé to došlo až k nám. Tak sme sa pobrali, že tie obrazy vrátime na miesto, ale medzitým ich už odtiaľ niekto zobral. Mohol to byť riadny prúser, napokon sa to však celé akosi ututlalo, mali sme šťastie na riaditeľa," spomína Gufro, ktorý sa vyblbol na základnej.
Podľa vlastných slov mu na strednej už tak "nehrabalo", tam zas blbli ostatní. "To už boli iné finty," pokračuje. "Ráno o pol šiestej sme mali ísť na prax do VSS-ky a na druhej zastávke sme zaspatému majstrovy z električky ušli. Takže do dielne došiel sám. Alebo sme si na výlety klasicky dávali do čaju rum. Na konci výletu sme už boli takí veselí, že učitelia nechápali, prečo nás to tak strašne baví."
Záškoláctvo Gufrovi nič nehovorí, zato znížené známky zo správania nezinkasoval len vďaka zhovievavosti učiteľov. "Raz som mal na mále. Vykopli sme vypínače na stenách a následne sme do toho pľuli, tak, že skoro zhorela celá školská chodba. To, že sa kde tu vykopli dvere z pántov, boli oproti tomuto už bežné kiksy. Vtedy nám to pripadalo ako ohromná zábava, dnes už na to nie som nejako extra pyšný," dodáva Peťo, ktorého "najobľúbenejším" predmetom bola matematika. "Som veľký odborník na matiku, ledva sa orientujem v malej násobilke. Raz mi na polročný test namiesto známky učiteľka napísala poznámku - Ja viem, že Nagy matematiku ovláda. Jasné, že Nagy bol spolužiak, od ktorého som odpisoval," dokončí Gufro, ktorý sa konečne úspešne zotavil so zlomeniny ruky a chystá sa s kapelou nahrávať nový album.
(las)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
