momentálne pripravuje pôdu pre filmárov, ktorí "hodia" na celuloidové pásy to najlepšie a najkrajšie čo sa dá v Košiciach vidieť. Filmy zhliadnu diváci 69 filmových spoločností v nemecky aj anglicky hovoriacich krajinách. Samozrejme, túto ojedinelú možnosť dostanú aj fanúšikovia dokumentov na Slovensku. Žoviálny pán nakrúcal v Antarktíde, Rusku, Egypte, vo vzduchu, na vode i pod vodou. Medzi jeho osobných priateľov patria princovia, slávni filmoví herci, speváci, režiséri.

"Rande" sme si dali v Interhoteli Slovan. Pretože H. Froidl obľubuje dobré vína, po príchode jeho manželky Slávky, sme sa presunuli do istej košickej reštaurácie, vychýrenej ponukou vynikajúcich vín. V komornom prostredí sme sa producenta žijúceho v talianskej časti severného Tirolska opýtali, ako sa vlastne zoznámil s manželkou.

"Robila u nás jazykový kurz a v rámci voľna sa vybrala s kamarátkou na prechádzku," pousmial sa pri tejto spomienke pán Froidl. "Vtedy ešte s neznámymi dievčatami sme si dali spoločne talianske presso. Bolo to doslova osudové stretnutie, veľmi dobre sme si navzájom rozumeli a od prvej chvíle boli na rovnakej vlnovej dĺžke."

Mladá tmavovláska, ovládajúca niekoľko cudzích jazykov, absolventka hotelovej akadémie v Prešove nám na manžela prezradila, že od mladých liet túžil po tom, aby v budúcnosti zarábal veľa peňazí. To sa mu aj podarilo. Precestoval takmer všetky krajiny sveta, z toho viaceré vlastnou helikoptérou. Zaujímalo nás, čo tomu predchádzalo.

"Narodil sa v Tirolsku a od mala mal veľmi pozitívny vzťah k prírode," načrela do minulosti Slávka Froidlová. "Narodil sa krátko po druhej svetovej vojne, bola veľká núdza, peňazí málo. Rodičia ho preto nemohli podporovať v štúdiách, životom sa prebíjal sám. Kariéru začínal ako predavač limonád v železničných vozňoch, mal ešte niekoľko vedľajších džobov. Darilo sa mu. Jedného dňa si ho všimol a priamo vo vagóne oslovil chlapík z verejnoprávnej stanice ORF. Prijal ponuku, začal pracovať ako asistent. Postupne sa vypracoval tak, že sa jedného dňa pred tridsiatimi piatimi rokmi ocitol v Nemecku. Ako producent krátkych dokumentárnych filmov."

Cesta dnes významného producenta teda nebola ľahká., Húževnatosťou a prirodzeným talentom však H. Froidl zdolal všetky prekážky.

Bol lepší a tak vyhodil šéfa zo sedla

Po príchode do televízie veľmi rýchlo pochopil, kde by sa čo dalo pri práci vylepšiť. Bol dobrý a tak, ako on sám otvorene hovorí, vyhodil z pomyselného šéfovského sedla svojho predchodcu. Aj keď si zvyčajne pri slovku producent automaticky väčšina ľudí pomyslí, že musí byť milionárom, táto náročná práca má aj tienisté stránky. Nepretržité pendlovanie po svete, takmer nulový počet dní voľna. Aj tie si pravidelne "ochucuje" napríklad písaním scenárov. S. Froidlovej sme sa preto opýtali, ako ona hodnotí takéto manželstvo.

"Veľmi vzrušujúce, ale aj náročné a stresové. Stretávame veľa zaujímavých ľudí, spoznávame zvláštne a neznáme vecí. Manžela sprevádzam takmer všade. Povestná románová láska na prvý pohľad to však nebola. Išlo skôr o zahľadenie sa do seba až na druhý pohľad. Zaujal ma profesionalitou, charizmou, skúsenosťami. Okrem toho, vie vynikajúco variť. Pýtali ste sa aj na to, prečo sa manžel tak rád vracia do Košíc a vôbec na Slovensko. Rád tvrdí, že tým najdôležitejším faktorom som ja," podotkla so šibalskými ohníčkami v očiach Slávka. "S obľubou hovorí, že známe porekadlo o Benátkach, ktoré vraj stačí vidieť a potom už len zomrieť, treba poopraviť. Vraj treba vidieť Košice, žiť tu a zomrieť. Vážne sa zamýšľa nad tým, že svoje dôchodcovské roky by strávil práve v tomto meste. Ale iba v prípade, ak by nebol odkázaný na slovenský dôchodok. Nechá si radšej posielať rentu z Talianska."

Filmári zažívajú pri nakrúcaní množstvo zaujímavých, ba priam neuveriteľných príhod. Výnimkou nie je ani H. Froidl s manželkou. Ona za najkrajšie označila výlety helikoptérou v lyžiarskych strediskách. V kabíne vrtuľníka jej však býva nevoľno, preto radšej ostáva na zemi a dáva prednosť stretnutiam s priateľmi H. Froidla. Za najmilšieho označila šejka Al Suwaidiho. Na druhý stupienok v poradí Silvia "postavila" francúzskeho herca Jeana Paula Belmonda. Ako tretie odznelo meno nemeckého kuchára Heinza Winklera.

Nedá dopustiť na plnenú papriku a zmrzlinu

Sedeli sme v Košiciach a tak nám nedalo, aby sme sa labužníka a degustátora neopýtali, čo mu najviac chutí u nás na Slovensku.

"Za absolútnu špicu považujem plnenú papriku," bez mihnutia oka odpovedal H. Froidl. "Vynikjúco ju robí svokra. Chutí mi aj špecialita ponúkaná v obci Perín Chym a síce, úplne vykostený kapor. So svokrou máme, možno aj pre jej kuchárske umenie, veľmi dobrý vzťah. Nesúhlasím preto s porekadlom, že najlepšie víno a svokra sú studené. Nie som na koláče, dávam prednosť zmrzline, prípadne detskej krupici, alebo ryži v mlieku so škoricou. A nemá to nič spoločné s tým, že v istom veku sa vraj páni vracajú do svojich detských rokov. Rád leňoším na pláži, ale niet nad večerné stretnutia s priateľmi, pri pohári dobrého červeného vínka. V lete chodíme na túry, hubárčime."

Ako profesionál na chvíľu tak trochu "zabŕdol" aj do slovenskej filmovej tvorby. Pri svojich pracovných cestách po našej krajine a rokovaniach so zástupcami slovenských televíznych spoločností naďabil na problémy, ktoré sú vo svete už dávno prekonané. "Reklamné zákony sú na Slovensku na takej úrovni, ako v Nemecku, Rakúsku, Taliansku a iných západných krajinách pred dvadsiatimi rokmi. Máte kvalitnú techniku i ľudí, ale ak na tvorbu chýbajú peniaze, niet o čom hovoriť. Mladých, kreatívnych ľudí by mal jednoznačne a v oveľa väčšej miere ako je tomu teraz, podporovať predovšetkým štát," vysvetlil svoj názor H. Froidl.

Pretože on sám také problémy ako jeho slovenskí kolegovia nemá, nakrútil vynikajúce filmy. Za jeden z najvydarenejších považuje filmovú snímku o Antarktíde, nakrútenú pre filmovú spoločnosť Vox. "Podmienky tam boli vražedné," uviedol H. Froidl. "Mali sme najatý ľadoborec, z ktorého sme vyšli na ľadové kryhy a nakrúcali. Trvalo to dlho a loď zamrzla. Telefonovali sme o pomoc do Španielska, Talianska, ale bez úspechu. Francúzi odpovedali, že neprídu, lebo ide o štáb s kamerami a francúzske vojenské plavidlá sa nesmú filmovať. Vtedy ktosi dostal nápad osloviť Američanov, ktorí zareagovali ihneď. Poslali nám na pomoc atómovú ponorku."

Za prietrž mračien sa šejk odvďačil ťavou

Podľa H. Froidla, najväčším nepriateľom filmárov je práve počasie. Ale aj silná prietrž mračien môže byť spojená s milou spomienkou. Ako v prípade už spomínaného šejka Al Suwaidiho. Keď prišiel na osobné pozvanie H. Froidla do Talianska, zastihla ich hrozná prietrž mračien. Šejk vystúpil z lietadla a v obleku drahšom ako auto strednej kategórie stál na daždi asi pol hodinu.

"Také množstvo vody vraj ešte nikdy v živote nevidel," priblížil nám tento okamih H. Froidl. "Stál a mokol. Bol to pre neho tak silný zážitok, že mne a starostovi mesta, kde sme boli, poslal privátnym nákladným lietadlom za odmenu po jednej ťave. Nechceli sme šejka uraziť, ale dary, ktoré by v Tirolsku asi dlho neprežili, sme odmietli."

Producent, ktorý sa zamiloval nielen do pôvabnej Košičanky Slávky, ale aj jej rodného mesta a kraja, si chce napriek obrovským úspechom v branži, celej kope tvrdou prácou zarobených peňazí, vlastnej helikoptéry a producentskej spoločnosti splniť jeden sen. Stráviť jeseň života dokončením všetkých rozpracovaných projektov, vrátane filmov z Košíc, Tokajskej oblasti či Tatier.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.