stretávajú mladí hudobníci, aby verejnosti predviedli, čo sa v garážach, pivniciach či iných skúšobniach naučili. Je priam neuveriteľné, že prežila pád komunizmu, zmeny v hudobnom priemysle, všetky ďalšie udalosti. A za tých dvadsať rokov sa stihla nezmazateľne zapísať do dejín nielen prešovskej, ale aj slovenskej hudobnej scény.
Prahistória
Na počiatku bol "piňďák", čiže Dom pionierov a mládeže (dnes v ňom sídli Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU). A sporadické koncerty, ktoré organizoval najmä Marián Jacko a hrali na nich prevažne prešovské kapely, ktoré sa našli v novej vlne (new wave). Zakladateľom ligy je však Ľubomír Hanušín, dnešný riaditeľ ABC - CVČ. Do domu pionierov nastúpil v roku 1985 a nasledujúci rok urobil Koncert mieru, ktorý sa stal predchodcom RL. Názov to bol priam konšpiračný. Rok 1986 bol vyhlásený za Rok mieru, tak aby mali organizátori pokoj od orgánov komunistickej moci, nazvali koncert takto. Mimochodom, keď si to spočítate, zistíte, že tento rok sa mal správne konať 19. ročník. Avšak premiéra Koncertu mieru bola považovaná za druhý ročník (ako pocta päťročnej organizátorskej práci M. Jacka) a tento "historický omyl" sa už po ďalšie roky natoľko zaužíval, že je ho dnes ťažké zmeniť. A načo aj? Ľubo Hanušín od roku 1986 nevynechal ani jeden ročník Rockovej ligy (resp. Koncertu mieru, v roku 1990 Koncertu mieru a slobody, od roku 1991 RL).
"Najkrajšie boli jednoducho tie pionierske roky, keď sa to celé odpichlo. Ľudia, ktorí vtedy dostali priestor, tých už muzika nikdy nepustí. Keď sa spolu stretneme, vždy vravia, že to považujú za svetlé obdobie ich hudobnej činnosti. Hoci vtedy boli technické problémy, o to bolo vzácnejšie, že to aj hralo," spomína dnes Hanušín.
Budúcnosť Rockovej ligy je podľa slov jej zakladateľa a usporiadateľa hmlistá. "Chcel by som ligu potiahnuť naďalej, aj keď si nie som istý, či ešte má svoje opodstatnenie. Nič sa nedá robiť umelo. Keď budem v centre voľného času, budem sa snažiť robiť Rockovú ligu aj ďalej. Chcel by som však, aby sa po experimentoch, ktoré tu boli, začal klásť väčší dôraz na kvalitu," dodáva Ľ. Hanušín.
Nová krv
Od roku 2000 do roku 2004 mal Hanušín nad ligou iba takpovediac "supervízorovský" dohľad. Organizátorom bol Richard Rusnák, vtedy pracovník "abecečka", dnes zvukár pôsobiaci v súkromnej sfére. "Nerád by som súdil sám seba, ako to vyzeralo, keď som pripravoval tie štyri posledné ročníky Rockovej ligy. Čo sa týka kapiel, tak jednou z výrazných, čo začínali v tom období ako ja, boli Heľenine oči. Myslím, že tie už celkom prerazili. A z kapiel, ktoré končili v čase, keď som začínal, to bola skupina Fade Out. Tá odohrala na Rockovej lige jeden zo svojich posledných koncertov. Z kapiel, ktoré ma zaujali, to bol jednoznačne Asfalt, v poslednom čase Real Line, ďalej sabinovskí Dalla mattina alla sera a Rhet Pocrowec. A takisto formácia Smola a hrušky zo Spišskej Novej vsi, ktorá je už dnes v šoubiznise dosť rešpektovaná. Ročne sa mi premlelo zo tridsať kapiel. V roku 2000 som začínal s piatimi kolami Rockovej ligy a končil som v roku 2004 s deviatimi," spomína na nedávnu minulosť Rišo Rusnák.
Štart Rockovej ligy (Koncertov mieru) zachytil doznievajúcu módu novej vlny. Odvtedy prešla táto prehliadka viacerými štýlovými kotrmelcami. Koncom 80. rokov prevzal žezlo na niekoľko rokov metal. V polovici 90. rokov sa situácia zmenila. Metal sa dostal na okraj. Módu ´rifľových´ a kožených búnd vystriedala móda flanelových košieľ. Lige dominovali žánre ako grunge, crossover či indies (nezávislá). Každá etapa RL mala niečo do seba. Tú poslednú zažil na vlastnej koži spevák Peter Debnár: "Na Rockovej lige som mal možnosť hrať dvakrát. Najprv s kapelou Warden, potom s Temple. Túto hudobnú prehliadku hodnotím pozitívne, ponúkala šancu kapelám prezentovať sa na verejnosti, ktorá mohla vidieť, že sa v Prešove niečo deje a sú tu talenty..."
"Je to náš Roxy klub"
Skúsenejším harcovníkom je Ľuboslav Petruška, ktorý hral v mnohých prešovských kapelách rôzneho rangu. Ligy sa zúčastňoval pravidelne. "Je to náš Roxy klub. Za 20 rokov sa na lige udialo naozaj toľko vecí, ako v londýnskom Roxy," vraví Ľubo Petruška a dodáva: "Ľubo Hanušín tam udržiava vyslovene undergroundovú náladu. Už 20 rokov."
Petruška sa ligy prvý raz zúčastnil ako divák v roku 1992. Už o rok vyrazil mnohým dych ako spevák skupiny Heracon. Bol vtedy veľmi mladý a zaujal svojím detským hlasom. Dokonca tak, že istý inak prestížny český hudobný časopis napísal v recenzii na demo Heraconu, že má "originálnu speváčku". Čo už. Pre objektivitu však treba dodať, že keď si dnes nezainteresovaný poslucháč to demo pustí, naozaj by skôr tipoval, že spieva Katka Knechtová než Ľubo Petruška. Od roku 1992 bol Petruška pravidelným aktérom RL, pred tromi rokmi na nej predstavil dnes už preslávené projekty Chiki liki tu-a ako aj Antracit či Hudci prérie.
Aj líder Chiki liki tu-a Martin Višňovský zažil atmosféru Rockovej ligy. Samotná kapela na nej (vtedy to bolo PKO, liga často menila miesta) debutovala 22. 3. 1995. "Stavil som sa so spolužiačkou o liter pálenky, že do roka na lige vystúpim. Dodnes mi ho nedala," hovorí M. Višňovský a pridáva postreh z tých čias: "Kým Kajsi K. neukázal riť, bolo to slabé kolo..."
Liga ako vrchol skúšobňovej kultúry
Skutočnými pamätníkmi Rockovej ligy sú bratia Erik a Roland Wittnerovci, neodmysliteľne spojení s kapelou Gagas, ktorá hrá už 18 rokov. Začínala, samozrejme, na lige. Hrala na nej celkovo šesťkrát, čo je už roky neprekonaný rekord. "V roku ´87 sme mali zväzácky sľub. Ten nám zrušili, že je tam nejaký koncert. Bol som zvedavý, o čo ide, tak som otvoril dvere do sály. Vtedy som počúval metal, staré ošúchané kazety. Keď som otvoril dvere, hral tam metal a Leiche bol v plnom nasadení. Neviem, či sa to už volalo Striga, ale Leiche tam bol. Keď som počul nefalšovaný zvuk boostrovanej gitary, tak som si povedal - toto chcem robiť," spomína na začiatky Gagasu Roli.
Na druhý rok sa Wittnerovci skutočne objavili na vysnívanom pódiu v "piňďáku", po zvukovej skúške sa im roztriasli kolená a chceli to zabaliť. Zahrali, hoci nie práve najlepšie. Zaťali sa, prišli o rok a už zaujali. O dva dokonca súťažnú prehliadku vyhrali. Nastala zlatá éra Gagasu, ktorá trvala pár rokov, po ktorých skupina začala upadať do zabudnutia.
R. Wittner o Rockovej lige hovorí: "Vtedy to bola prakticky jediná možnosť, kde sa dalo hrať." Erik dodáva: "Všetky skupiny celý rok skúšali na to, aby vystúpili na Rockovej lige. Bola to hybná vec celej scény." Koncom osemdesiatych, ani začiatkom deväťdesiatych rokov veľa možností na koncertovanie v šarišskej metropole vskutku nebolo. "Tyran raz spravil koncert na sídlisku, keď v lete vytiahol ´bedne´ zo skúšobne von a spustil. Samozrejme, bol z toho ´prúser´," vraví Roli.
Zaujímavé však je, že v tom čase fungovalo niečo, čo možno nazvať skúšobňovou kultúrou. Hudobníci sa navzájom chodili navštevovať do skúšobní na akési skúšobňové koncerty. "Keď si dostal návštevu, to bola udalosť," hovorí Erik. Podľa neho skončila zlatá éra Rockovej ligy v roku 1994, keď sa zrušila ako súťažná prehliadka. Zároveň však dodáva: "Tým, že táto prehliadka stále funguje, je scéna živá, pulzuje krv. Rocková liga má takú tradíciu, že ešte môže ísť hore."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
