Deziderovi Krokovi ublížili.
Dezider Krok je poctivý občan tejto krajiny. Niežeby platil dane, to nie, to by musel robiť, a to on nikdy nerobil, ale keď si v bare kúpi Martell, tak zaňho aj zaplatí. Nie, Dezider Krok od desiatich rokov kradne po trhoch, lebo toto povolanie zdedil po otcovi, zhodou okolností tiež Deziderovi Krokovi.
Nie je to ľahká práca, ako by ste si mohli myslieť. Húževnatí poľnohospodári vstávajú skoro ráno, a keď si chce poctivý občan niečo uchmatnúť, musí sa tomuto časovému stresu prispôsobiť. Neraz sa stalo, že Dezider odmietol pohárik po polnoci so slovami - zajtra ráno musím mať triezvu myseľ a pevnú ruku. Okrem toho nie je vôbec jednoduché ukradnúť ženičke peňaženku zo zatvorenej kabelky a o riziku podnikania ani nehovoriac - čo ak sprostaňa zabudla peniaze doma?
Jadrom Krokovho problému sú najmä policajti. Občas sa stane, že sa motajú po trhu, občas niekto z nich škaredo na Dezidera zagáni - kde je tu prezumpcia neviny, že - a naposledy to aj prehnali. Nejaká biela tupaňa začala kričať na plné vráta, práve keď Dezider Krok preberal jej peňaženku od svojho desaťročného syna, zhodou okolností tiež Dezidera Kroka a ktorýsi chytrolín na blízku ukazoval pribehnuvším policajtom, že on je zlodej. "Ja?" kričal Dezider Krok, ktorý už stihol peňaženku posunúť svojmu otcovi, zhodou okolností tiež Deziderovi Krokovi. "Ja s tým nič nemám," vrešťal, keď ho policajti brali na oddelenie aj s plačúcou ženičkou, ktorá si just dnes musela zobrať úspory z celého roka, lebo sa jej novej chladničky zachcelo.
A viete, čo urobili policajti? Nútili Dezidera Kroka kráčať k autu, držali ho, aby im neutiekol a ani jeden z nich mu neutrel sopeľ pod nosom. Ba čo viac, neuvarili mu teplý harmančekový čaj, zavreli ho do cely bez televízora, hoci práve začínal jeho obľúbený seriál Sofia a jej láska, a nespýtali sa ho ani, či v detstve neprežil nejakú traumu.
Našťastie, o tomto hrubom porušení ľudských práv sa dozvedeli aktivisti z mimovládnych organizácií a po dôkladnom prešetrení celej situácie vďaka nim vyšli najavo ďalšie otrasné skutočnosti svedčiace o policajnej brutalite na Slovensku. Napríklad stolička, na ktorej Dezider Krok sedel asi tri minúty, nebola čalúnená, hoci Dezidera trápia hemoroidy. Nedali mu ovsený chlieb, i keď im zdôrazňoval, že po čerstvom zemiakovom, ako by som to povedal, sa zvyšuje plynatosť jeho čriev. Vrcholom ich fyzického a duševného teroru však bolo, keď mu na CD pustili vystúpenie skupiny Senzus, v ktorom parodujú tradičné rómske hodnoty.
Záver? Nakoniec ho aj tak pustili a ženičke peniaze nevrátili. Samozrejme, že ich Dezider zažaloval, lebo boli pošliapané jeho ľudské práva.
Apropo, ja si tiež myslím, že policajti u nás ubližujú zločincom. Šliapu na ich ľudské práva kradnúť, znásilňovať a vraždiť.
No povedzte, kam ten štát speje?
Peter B. DOKTOR
(Mená a osoby sú vymyslené, policajná brutalita nie)
Autor: maj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
