vlhko. Zachovali si vysokú kvokavosť a sú výbornými matkami. Vzorník udáva znášku 100 až 140 vajec na sliepku a rok, ale podľa skúseností chovateľov je vyššia, zvlášť u prešľachtených a svetlo zafarbených kmeňov.
K znakom jednej z najväčších sliepok, patrí ružicový hrebeň, ktorý nasvedčuje z akého tepelného pásma hydina pochádza. Napríklad sliepky, ktoré sú pôvodom z teplého Talianska majú listový hrebeň, ktorým sa chladia. Kde sú teplotné podmienky nižšie, tam majú sliepky hrebene ružicové, ktoré nie sú tak chúlostivé na omrznutie. Ak totiž hydine omrzne listový hrebeň, ukončia znášanie. Ružicový hrebeň môže tak isto omrznúť, ale znášku to neovplyvní.
Brahmanky okrem krmenia nemajú väčšie nároky na chov ako iná hydina. Iba kurín musí byť pevnejší, pretože kvôli svojej hmotnosti sliepky dobre nalietavajú. Hniezda na znášanie je potrebné umiestniť buď na podlahe alebo bo výške do 50 cm. Vyžadujú tiež väčší vlezový otvor do kurníka. K získaniu mohutnej figúry a hmotnosti zodpovedajúcej vzorníku potrebujú bohatšie kŕmenie na bielkoviny. Preto im podávame mleté mäso na zmohutnenie svalstva a veľa vápnika na vývin a pevnosť kostry. Inak sa kŕmia bežnou zmesou pre nosnice. Kuriatkam sa pridáva zmes pre brojlery, aby boli mohutné. Vzrast je u tohto plemena dôležitý a výrazne boduje aj na výstavách.
Brahmanky netrpia na choroby, sú odolné a otužilé, skôr majú rastové vady, ako napríklad krivé prsty. Príčinou tohto javu je nedostatok vitamínov pri rýchlom vývoji kostry hydiny. Sliepkam sa však musí venovať dostatočná starostlivosť pri ochrane voči vnútorným cudzopasníkom, ktorí sa rady usadzujú v hustej prachovej podsade. Každých šesť týždňov je potrebné sliepky prehliadnuť. Pokiaľ sa cudzopasníci objavia, vystrieka sa hydina jednopercentným arpalitom priamo na kožu. V praxi to vyzerá tak, že sa sliepke prefúkne podsada a na beháky, krk, krčný záves a priestor okolo kloaky sa aplikuje roztok. Nutné je tiež vystriekať kurín, najlepšie neoxydolom alebo podobným prípravkom. Tieto opatrenia sú nutné, pretože hydina je potom nepokojná, ozobáva sa a neznáša. Pokiaľ je invázia cudzopasníkov veľká, sliepkam zosvetlie sliznica, laloky a hrebeň a dokonca môžu uhynúť, pretože im odsávajú krv.
Brahmanky sa ponechávajú v chove 4 5 rokov, i keď v piatom roku môžu byť oplodnenosť vajec horšia. Ale dobrá nosnica, alebo taká, ktorá má všetky znaky toto plemena sa môže nechať aj sedem rokov. Hoci je jej znáška o niečo nižšia, potomstvo je však vyrovnanejšie. Kohúty sa znášajú so sliepkami veľmi dobre, málokedy sú vajíčka "čisté", a aj keď sú ťažké, nepoškodzujú im perie. Kvočka zasadne 18 až 20 vajec a kuriatka sa liahnu veľmi dobre.
Kuriatka preberajú od svojej matky chovanie, kvočka ich naučí zobať a chráni ich pred prípadným nepriateľom a keď je nepriaznivé počasie, schová si ich pod seba a zohrieva ich. Prirodzený odchov má tiež pozitívny vplyv na zachovanie kvokavosti v dospelosti. Pokiaľ sa liahne niekoľko generácii v umelej liahni neustále za sebou, tak kvokavosť sa geneticky potlačuje. Výhodou umelého odchovu ale je, že kuriatka rastú rýchlejšie. Pretože sa im svieti takmer celú noc, majú možnosť prijímať potravu počas celých 24 hodín, takže rýchlejšie rastú.
Cena chovného kusu je asi trikrát vyššia, než u bežnej hydiny, pretože majú vyššiu spotrebu krmiva a rastú dlhšie. Začiatočníkom sa však najprv odporúča zdrobnelú formu brahmanky, ktorej cena je nižšia, aby si osvojili základy chovu a až po dvoch-troch rokoch by si mali zabezpečiť veľké plemeno. Brahmanky sa vyskytujú v svetlej i tmavej farbe, žlté, žlté s kolumbijskou kresbou, modrozlaté, modré vlnité, čierne i biele.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
