sadou verbálnych úletov, sa dá povedať, že lepšie by urobil, keby kritiku znášal o čosi menej, ale viac si ju bral k srdcu.
Ak sa niečomu Gašparovič predsa len vyhýbal, tak to boli konfrontačné a krivácke zásahy do straníckej politiky. To ale práve skončilo. Rozhodnutie hlavy štátu, že "po zvážení všetkých argumentov" neprijme demisiu Rudolfa Chmela, prelamuje aj túto hranicu. Je to Gašparovičov prvý, mimoriadne nešťastný a absolútne nesystémový vstup do života vládnej koalície, ktorá je rozkývaná dosť už aj bez neho.
O vzťahoch Pavla Ruska s ministrom kultúry a procese, ktorý viedol k demisii, si môžeme myslieť čokoľvek. Napríklad aj to, že Chmel abdikuje pod nátlakom a reči o dobrovoľnom odchode, ktoré šíri po médiách, len udržiavajú dekórum a zdanie vlastnej dôstojnosti. Navonok, čiže pred verejnosťou a teda i Gašparovičom, ide ale o slobodnú dohodu strany a jej nominanta. A preto už z príncípu neprístojné, aby sa prezident vmiešaval s argumentom, že "asi zabudli, že podľa ústavy je tu ešte úrad prezidenta, ktorý má posledné slovo". To je absurdné - ANO chce, Chmel chce, ale nemôžu, lebo Gašparovič má "posledné slovo". To je neuveriteľné. Slovenský prezident evidentne nerozumie, že okrem právomocí, ktorý mu dáva ústava, existuje aj akási základná normalita, ktorá hovorí, že nikto nemôže nikoho nútiť zostávať vo funkcii, ak nechce.
Existuje aj možnosť, že Chmel hrá divadlo. Čiže odstúpiť naozaj netúži a on sám, alebo nejaký politický záujem, ktorý s ním z pozadia hýbe, využíva prezidenta ako torpédo proti Ruskovi, prípadne celej koalícii. V tomto prípade je Gašparovič buď vedome, alebo nevedome nástrojom zákulisnej konšpirácie, do akej by sa vo svojej pozícii zásadne púšťať nesmel. Nie veľmi pravdepodobné, ale možné tiež je, že nie je nástrojom, ale hýbateľom. Nech je čímkoľvek, je jednoducho nemožné, aby on zvažoval demisiu systémom "nenadobudol som presvedčenie, že jeho odchod je potrebný". Čo je to za čudo, ten, Gašparovič?
Nech ústava formuluje ako chce, v parlamentnej demokracii ešte také nebolo, aby exekutívu zostavoval prezident. To kde videli? Vláda je zodpovedná parlamentu a strany, ktoré ju tvoria, svojim voličom. A ak majú skladať účty, nie je možné ich obmedzovať v obsadzovaní postov. Keby Chmel zostal v pozícii napriek vôli ANO, Pavol Rusko môže zajtra plným právom vyhlásiť, že on a jeho strana nenesú ďalej politickú zodpovednosť za rezort kultúry. Až na úplne výnimočné situácie, keď, povedzme, hrozí nejaká ústavná či vládna kríza, je absolútne nemysliteľné, aby prezident, ktorý nenesie nijakú ústavnú ani politickú zodpovednosť za činnosť vlády, ovplyvňoval jej personálne zloženie. Ak ústava pripúšťa možnosť neprijatia demisie, tak legitímny je napríklad dôvod, ktorý verejne nevyslovil, ale sledoval nedávno Václav Klaus, keď neprijal rezignácie viacerých Grossových ministrov preto, lebo hrozilo spoluvládnutie ČSSD a komunistov. Čiže ohrozenie demokracie. To je hraničná situácia, keď hlava štátu bez exekutívnych právomocí môže vstúpiť do politicko-mocenského zápasu. Dôvodom, ktorý zakladá možnosť prezidenta voľne zvažovať, ale určite nie je, že "o celej záležitosti (...) sa dozvedel len z tlače a z toho usudzuje, že rozhodnutie o stiahnutí ministra nie je dôležité ani potrebné". To je nonsens. Základné systémové pravidlo znie, že ak za rezort zodpovedá pred parlamentom a voličmi ANO (vláda), tak ministra nominuje ANO (vláda). "Nezávislý" Chmel vo vláde by dramaticky zmenil mocenské pomery. Pri pohľade na bordel v parlamente je to už azda aj jedno, ale libero vo vláde - to by už bolo azda aj na Slovensko priveľa.
Ak sa Gašparovič zasekne vo svojom absurdnom postoji, Pavol Rusko by mal reagovať hrozbou odchodu z vlády. Koaličná zmluva explicitne hovorí, že rezort kultúry obsadzuje ANO. Nie prezident Gašparovič. Akurát, že to by bolo nie prvé, ale asi desiate porušenie koaličnej dohody. Takej destabilizácie sa isteže báť netreba, jeden stimul pre Hankook je pre Ruska vyššia hodnota ako celá slovenská kultúra. To je však iba akademická dišputa. Gašparovič musí ustúpiť a čaká ho hrozná hanba. Pustil sa do hazardného podujatia, aké žiadny prezident s jeho kompetenciami ešte neskúsil.
Kto mu radí? To vymyslel z vlastnej hlavy? Kto sú tí mechom udretí ľudia, ktorí ho nakriatli? Oni si naozaj myslia, že cez Chmela rozmlátia koalíciu? Už pri verbálnych úletoch (blahoprajný telegram Putinovi k Beslanu, hádzanie stoličiek po Mečiarovi a pod.) sme pripomínali, že poradcovia nie sú silnou stránkou prezidenta. Teraz sa ukazuje čosi horšie - v kancelárii sa zbláznili. Ťažko dokazovať, ale indícia, že Gašparoviča vodia ako na špagáte nejakí záchodoví hráči, nadobúda výrazné kontúry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
