informácií jediným kádrovým pracovníkom komunistickej tajnej služby medzi veľvyslancami, viacerí z nich sú ale jej bývalými spolupracovníkmi. Ministerstvo zahraničných vecí sa nemieni prípadom Mojžitu zaoberať, k minulosti sa nechce vyjadrovať ani on.
Veľvyslancov na návrh ministerstva zahraničia schvaľuje vláda a vymenúva prezident. Ivan Gašparovič už vyhlásil, že eštebáci by nemali byť vo funkciách, Mojžitu však do funkcie sám vymenoval. Jeho hovorca Marek Trubač povedal, že prezident vtedy nevedel o Mojžitovej eštebáckej minulosti, ale zohľadnil, že "pán Mojžita je odborníkom na oblasť západného Balkánu a vo funkcii, v ktorej je, je ten najvhodnejší kandidát".
V I. správe ŠtB to Mojžita za bývalého režimu dotiahol až na zástupcu náčelníka odboru, v roku 1989 bol kandidátom na náčelníka odboru. Počas kariéry pôsobil ako rozviedčik krytý ako diplomat na ambasádach v Pekingu a v Dillí, v roku 1980 absolvoval "špeciálnu prípravu" v Moskve. Vyplýva to z jeho spisu, ktorý nám sprístupnil Ústav pamäti národa.
Mojžita bol v roku 1994 poradcom ministra zahraničia Eduarda Kukana, potom sa stal veľvyslancom v Belehrade a po návrate bol istý čas riaditeľom kancelária ministra Kukana a potom vedúcim služobného úradu ministerstva zahraničia.
Tlačové oddelenie ministerstva odmieta archívy ŠtB komentovať. "Je osobnou záležitosťou každého, ako sa vysporiada s tým, že sa v týchto archívoch nachádza," povedal hovorca Juraj Tomaga.
Ministerstvo podľa neho rešpektuje zákon o štátnej službe a Národný bezpečnostný úrad, ktorý rozhoduje, kto dostane previerku. Mojžita ju nedostal a hoci je veľvyslanec, nemôže sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami.
Predseda zahraničného výboru Pavol Paška zo Smeru hovorí, že zavolá ministrovi Kukanovi a zrejme ho pozve na zasadanie výboru, kde sa ho na Mojžitu spýta.
(mž)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
