Reforma však nie je o školnom. Je v prvom rade o nastavení mechanizmov, ktoré majú otvoriť vysoké školy väčšiemu počtu študentov, umožniť študovať aj tým, ktorí si to dnes nemôžu dovoliť a nastaviť mechanizmy na naštartovanie kvality," skonštatoval na tlačovej konferencii začiatkom mája 2005 minister školstva SR Martin Fronc. Ako ďalej dodal, "reforma vysokých škôl stála na červenej už dosť dlho. Posunula sa síce pred časom v parlamente na oranžovú - do druhého čítania, ale je čas definitívne zmeniť farbu. Takže poďme na zelenú! Dajme zelenú študentom a vysokým školám!" vyhlásil minister.
Dôvody sú podľa ministra jednoduché študenti budú mať konečne prospechové a motivačné štipendiá, budú mať niekoľkonásobne vyššie sociálne štipendiá, školné bude motivovať k zodpovednosti a tým aj ku kvalite, pôžičku dostane každý, takže sa nikto nemusí obávať, že by si nedokázal zaplatiť školné a navyše požičať si budú môcť študenti aj na životné náklady. Dôležité je však podľa ministra aj to, že školy budú lepšie vybavené a zvýši sa ich konkurencieschopnosť. Či to však bude aj realitou a nie len teóriou, je prinajmenšom obrovským otáznikom.
Ako by mali vyzerať zmeny, ktoré sú súčasťou VŠ reformy?
SOCIÁLNE ŠTIPENDIÁ
Pokiaľ si porovnáte stav, aký platí dnes, s tým, čo prinesie reforma študentom, stačí už letmý pohľad na to, aby bolo vidieť obrovský rozdiel. Podľa ministra jasne vidieť, že aj tie príjmové skupiny rodín, ktoré dnes o sociálnom štipendiu pre svoje deti - vysokoškolákov ani nesnívajú, naň budú mať nárok. A rovnako výška sociálnych štipendií bude po reforme neporovnateľne vyššia. Oproti terajším 800 až 2000 korunám, to bude až do 6870 korún.
MOTIVAČNÉ ŠTIPENDIÁ
Ďalšia vec, ktorú považuje M. Fronc za nesmierne dôležitú, a o ktorej sa málo diskutuje, sú motivačné a prospechové štipendiá. Dnes takáto forma podpory, ale predovšetkým ocenenia kvality študentov prakticky neexistuje. "Zelená reforma však bude znamenať, že 35% zo školného pôjde práve na prospechové a motivačné štipendiá. Usilovnosť, talent, vedomosti a schopnosti, tak budú jednoznačné ocenené. A škola, to nie je len o dobrých učiteľoch a dobrom technickom vybavení, ale aj o kvalitných študentoch," povedal minister Fronc.
PÔŽIČKY
Na záver minister spomenul aj pôžičky na školné, ktoré sú tiež často predmetom neoprávnenej kritiky a zbytočných obáv. Ale pokiaľ sa pozrieme na predpokladané mesačné splátky po skončení štúdia, od 334 do 864 korún, tak toto podľa MŠ SR určite nemôže byť suma, ktorej splatenie by spôsobovalo absolventovi VŠ problém.
Ako sa však v nedeľnajšej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť vyjadril podpredseda ANO Ľubomír Lintner, ANO v žiadnom prípade nepodporí pri dnešnom hlasovaní v parlamente návrh zákona o študentských pôžičkách z dielne Ministerstva školstva SR. "Nemáme dôveru v ministra Martina Fronca a sú tam aj obsahové veci, ktoré nám prekážajú," vyhlásil. Podľa neho nie je možné postupovať v politike tak, že jedna koaličná strana nedokáže ustúpiť ďalším trom, keď majú výhrady. Ako podotkol, kresťanským demokratom chýba "primárna sebareflexia."
Podľa poslanca za KDH Petra Muránskeho dáva ANO kresťanským demokratom "politické facky." Ako skonštatoval, KDH si počká na to, ako sa poslanci aliancie v utorok reálne zachovajú pri hlasovaní a potom sa rozhodne, čo ďalej. Nevylúčil žiadnu možnosť, ak však ANO v utorok nepodporí v parlamente zákon o študentských pôžičkách, KDH zváži svoje zotrvanie v koalícii. Zdôraznil však, že KDH za Froncom stojí, lebo reforma je s jeho menom spojená. "KDH nevidí dôvod na jeho odstúpenie, ide skôr o zinscenovanú kampaň cez isté médiá a cez isté kruhy," vyhlásil.
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič podotkol: "Minister pripravil zákon ako stredoveký alchymista - chcel vytvoriť zlato a vzniklo mu blato." Novozriadený pôžičkový fond pre študentov je podľa neho labyrintom neznámych vecí. Za "jednu veľkú komédiu" označil situáciu v koalícii podpredseda ÚV KSS Jozef Hrdlička. Podľa neho nejde o žiadnu krízu, lebo súčasné strany vládnej koalície "veci viac spájajú ako rozdeľujú."
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
