právo oslavovať: Odstrelenie zákona o študentských pôžičkách ťažko poškodí štát i mladú generáciu, čo je pre Smer, HZDS a okolie priorita. Navyše, podarilo sa im vraziť taký politický bodák do koalície, ktorý sa už nedá z raneného ústrojenstva vyoperovať do konca volebného obdobia.
Na tento skvelý úspech potrebovali, samozrejme, spojenca - liberálnu a zásadovú ANO, ktorá podrazila koaličných partnerov, presnejšie jedného z nich, zriedkavo perfídnym spôsobom. Odmietnuť podporu zákonu, ktorého obsah je explicitne vpísaný do programu vlády a dvakrát predtým ho už podporili, pod zámienkou, že nedôverujú realizácii pod gesciou zodpovedného ministra, je svojím spôsobom rekord i v slovenských pomeroch. Je to zverstvo, takíto liberáli patria do maštale. Ťažko sa to hovorí, keďže sa predtým podpísali pod sériu dobrých či horších, ale vždy potrebných reformných zákonov. Ale - ťažšie je mlčať.
Študentské pôžičky nie sú zaiste dobrým zákonom. Úsilie prijať normu za akúkoľvek cenu dohnalo Martina Fronca ku kompromisom so skupinkami rôznych "nezávislých" resp. s SMK. Nespočetné ústupky základnú myšlienku zákona devalvovali a poškodili. Schválenie aj v tejto verzii by však znamenalo významný pokrok oproti súčasnej "lžibezplatnosti" vysokého školstva. Nič nie je zadarmo, aj štúdium má svoju cenu, ktorú musí cítiť a ctiť každý, kto vstupuje do systému. Ak študent nemá pocit, že si kupuje vzácny tovar, ktorý zásadným spôsobom zvýši kvalitu jeho budúceho života, nevytvára sa trhová väzba medzi ponukou a dopytom - systém je neduživý, umelý a naoko, dajte diplom a dovidenia.
Najvyšší argument pre spoplatnenie však ani nespočíva vo zvýšení kvality (čo je trochu inflačná fráza), ale v nastolení elementárnej spravodlivosti; absolventi s vysokoškolským diplomom získavajú obrovskú výhodu na trhu práce. A je jednoducho vrcholne nemorálne, aby všetky náklady na budúcu prosperitu a nadštandard vysokoškolsky vzdelaných znášali tí poplatníci, ktorí sa vyšším príjmom a spoločenskej prestíži, čo štúdium zakladá, nikdy nebudú tešiť. Aj v prípade maximálnej úrovne spoplatnenia, ktorú predložený zákon pripúšťal, by šlo len o 30 percent nákladov na celé štúdium. Neexistuje jediný systémový dôvod pre školy "zadarmo" - z verejných zdrojov, ktoré sa vytvárajú z daní, sa majú v plnej miere financovať iba tie verejné statky, ktoré využívajú všetci, resp. je predpoklad, že raz na ich využitie budú odkázaní. Vysokoškolský diplom, hoci nesie aj celospoločenské bonusy, je statok predovšetkým individuálny. Prospech zo vzdelania má v prvom a hlavnom rade jeho nadobúdateľ a užívateľ. Preto je uchovanie "bezplatnosti" nebotyčná nespravodlivosť, hlúposť a socializmus v esenciálnej forme.
Debata o "sociálnej neúnosnosti" bola a je od začiatku nezmyselná. K pôžičkám na zvýhodnený úrok (za aký sa úveruje štát) by mal prístup každý. Zákon teda nemal žiadny vzťah k súčasnému sociálnemu statusu študenta a jeho rodiny. O to väčšmi, že pod určitou úrovňou budúcich príjmov by sa úver vôbec nesplácal. U dlhodobo insolventných absolventov by záväzok preberal štát. Na svete azda nevymysleli "sociálnejší" model spoplatnenia, než aký predkladal Fronc. Najväčšou slabinou zákona bol práve enormný objem prerozdeľovania poplatkov zo školného na štipendiá - 35 percent. Také nie je nikde, škoda rozprávať. Je tragické, že tupá sociálna demagógia dostala taký priestor a toľkých obhajcov.
Martin Fronc mal pred katastrofou návrh radšej stiahnuť a skúsiť ešte nejaké manévre. Jeden nikdy nevie, kedy a na aký stimul bude Rusko pýtať ďalšiu miliardu... Udalosti bežia rýchlo. KDH však volilo vyniesť svoj vysokoškolský kríž až na Golgotu. Sú ako klub masochistov, nechali sa zarezať na otvorenej scéne za skandovania nenávistného davu, ktorý chcel vidieť Fronca na kolenách. V normálnych pomeroch by bolo neúnosné, aby minister školstva zotrval deň po takomto debakli vo funkcii. Keby ale Fronc odstúpil, víťazný spev opozície a ANO by sa niesol až do neba. Dá sa pochopiť, že KDH a minister im až taký orgazmus nechcú dopriať. Problém s KDH a Froncom je ale v tom, že oni sú naozaj presvedčení, že zápasili dobre a že ministrov účet je snehobiely. Ani náhodou - rezort školstva neustáli. To platí bez ohľadu na cirkusantov a krivoprísažníkov (program vlády) z ANO, ktorí Froncovi s láskou a charakterom sebe vlastnými pomáhali do hrobu.
Len pre poriadok. Aj bez poplatkov za štúdium urobila táto koalícia viac dobrého, ako všetky predchádzajúce. Teraz sa len presviedčame, že väčšmi ako blaho národa hnali poniektorých ambície a starosť o vlastnú slávu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
